Oblasť vysokých hôr sa vyznačuje veľmi nízkymi priemernými teplotami a veľkým množstvom zrážok. Vrcholce kopcov sú 8 až 9 mesiacov pokryté snehom, takže leto v týchto oblastiach nastupuje neskoro a je veľmi krátke.
Stredná časť východného Bulharska a malá stredozápadná časť má pomerne mierne zimy a teplé letá. Priemerná teplota v januári sa pohybuje medzi -1,5 a 1 °C, v júli medzi 22 a 24 °C.

Juhotrácka nížina a zvyšok južnej pohraničnej oblasti ( údolie riek Mestra a Struma ) majú vnútrozemské stredomorské podnebie, teda veľmi mierne zimy a horúce slnečné letá ( júl priemerne 24 až 26 °C ). V lete a na jeseň sú časté krátke a výdatné dažde, najmä v auguste a septembri.
Veternosť je v lete malá. V Bulharsku vejú predovšetkým nočné a denné brízy, ktoré počas dňa znižujú teplotu, čo pôsobí z fyziologického hľadiska veľmi priaznivo, najmä v poludňajších hodinách, keď slnko žiari najintenzívnejšie.
Teplota piesku na plážach sa pohybuje v letných mesiacoch ( jún, júl, august ) o siedmej hodine ráno od 25 do 29 °C a na poludnie od 45 do 50 °C. Teplota vody pri pobreží v tom istom čase sa pohybuje o siedmej hodine od 20 do 22 °C a o druhej hodine po poludní od 26 do 27 °C. Teplota vody v septembri je približne o 1 až 2 °C vyššia ako v máji.

5.Rastlinstvo a živočíšstvo
Lesy, predtým pokrývali značnú časť zeme, boli v priebehu minulých storočiach v nížinách vyklčované. Spolu s ťažbou nižšieho porastu na palivo a sústavným ničením pasúcimi sa stádami dochádzalo k rozsiahlemu ubúdaniu pôdy veternou a vodnou eróziou. Bulharsko venuje veľkú pozornosť zničeným územiam a systematickému zalesňovaniu. Lesy zaberajú 33 % povrchu; sú to väčšinou bukové a dubové porasty (miestami tiež aj lipy), vo vyšších polohách sú to ihličnaté stromy, na hrebeňoch väčšinou kosodrevina, horské lúky a pastviny a holé skaly. Bulharská flóra je neobyčajne bohatá a rozmanitá. V zemi sa vyskytuje cez 3000 druhov stredozemného, stredoeurópskeho a stepného rastlinstva. Na pobreží čierneho mora rastú vzácnejšie druhy, ako zimozeleň a cypruštek. Vo vyšších polohách Rily sa darí alpskej ruži a na chrbtoch Pirinu a Rily protécii. V zemi sa vo veľkej miere zbierajú liečivé rastliny.

Vo vnútrozemí vo vyšších polohách žije ešte divoká zver. Vyskytuje sa tu medveď, rys, vlk, divoké prasa, divoká mačka, vo východnej oblasti žije šakal. Vyskytujú sa tu takisto vzácnejšie druhy myšovitých hlodavcov ako pozostatok z doby ľadovej. Z vysokej zveriny je tu zastúpený jeleň, srnec a kamzík. Z väčších sa objavuje v horách orol, rýchlo miznúci sup bradatý, v ramenách a bažinách Dunaja žije množstvo vodných vtákov (pelikán), v riekach , jazerách a v mori sa vyskytuje množstvo rýb a delfínov a pri myse Kaliakra a pri Sozopole tulene. Žije tu asi 50 druhov plazov a obojživelníkov. v jaskyniach žijú početné druhy netopierov. Hmyzia ríša je jedna z najbohatších v Európe (cez 1000 druhov motýľov).

6.Nerastné bohatstvo
Bulharsko je bohaté na kamenné uhlie, ropu, rudy, horniny a pod. Kamenné uhlie je Bulharským „čiernym zlatom“. Sú tu ložiská všetkých druhov uhlia. Najdôležitejším zdrojom hnedého uhlia je Pernický revír ( mesto Pernik ). Ložiská lignitu sú v Marickom, Sofijskom a Lomskom revíre. Ropu objavili Bulhari pri pobreží Čierneho mora v oblasti Dobrudže pri dedinách Tjulenovo a Dolný Dabnik, v okolí mesta Pleven. Zemný plyn objavili v okolí Vrace. Ložiská železnej rudy sú v mnohých oblastiach Rodop a v západnej časti Starej Planiny. V Rodopách sú aj bohaté ložiská olovnato-zinkových rúd. Medená ruda sa ťaží v pohorí Strandža a Strednej gore, v okolí mesta Panagjurište, vo veľkých povrchových baniach.
Značné sú i zásoby nerastov: kamennej soli, vápnika, dolomitu,... Sú to cenné suroviny pri veľkej priemyselnej výrobe vápna, cementu, kaolínu a pod.