12.1.SOFIA
Mesto Sofia je hlavné mesto Bulharska. Leží v juhozápadnej časti Sofijskej nížiny, je obklopená z juhu Vitošou, na západe Ljulinou, na východe Lozenkou vrchovinou a na severe Starou planinou. Priemerná výška je 550 m. n. m., ale v jednotlivých častiach mesta sa od priemeru značne odlišuje. Má mimoriadne výhodnú polohu (stred Balkánskeho polostrova), je dôležitým uzlom cestných, železničných a leteckých spojov. Ide taktiež o politické, kultúrne a hospodárske centrum Bulharska. Hlavným mestom sa stala krátko po oslobodení v roku 1878. V Sofii je sústredená 1/5 priemyslu.

13.Základné ekonomické údaje a aktuálne otázky
Bulharsko je rozvíjajúci sa poľnohospodársko-priemyselný štát, ktorý od roku 1990 opustil centrálne plánované hospodárstvo, buduje trhovú ekonomiku a dokončuje privatizáciu štátnych podnikov. Ekonomika je riadená v súlade s dohodami s medzinárodnými finančnými organizáciami, hlavne Medzinárodným menovým fondom (MMF). Prioritným cieľom krajiny je integrácia do EÚ a NATO.

19931996199920002001
Miera nezamestnanosti15,8 %12,5 %17,9 %neuvedené17,3 %
Miera inflácie578,6 %16 %11,4 %11,4 %4,8 %
HDP na 1 obyvateľaneuvedené1190 USD1410 USD1459 USD1705 USD
Hospodársky rast- 420 %- 3,5 %- 2,7 %neuvedenéneuvedené
Export: 4 824 629 USD (2000)
5 099 000 (2001)
Import: 6 000 152 USD (2000)
6 665 000 (2001)
Zahraničné investície: 651 mil. USD (2001)
Zahraničný dlh: 10,3 mld. USD (2001)

13.1.Aktuálne témy bulharskej ekonomiky
Hlavným cieľom vlády je trvale udržateľný rast a dostatok financií na euroatlantickej ambícii krajiny. Reformy úzko súvisia s integračným procesom do EÚ a kroky v oblasti ekonomiky sú vedené Medzinárodným menovým fondom (MMF). Dlhodobý plán ekonomického rastu počíta s 5-7 %, inflácia sa teraz pohybuje okolo 1 %. Prioritnými oblasťami sú telekomunikácie, technológie, energetika, cestovný ruch, poľnohospodárstvo a doprava. Ročne chce vláda prilákať zahraničné investície vo výške 1,2 mld. USD. Počíta sa tiež s daňovou reformou a zvýšením sociálnych dávok. Znížiť sa majú dane z príjmu, zvýšiť dane z áut, nehnuteľností, alkoholu a cigariet. Rozpočtový deficit (cca. 480 mil. BGN) má byť krytý efektívnejším vyberaním spotrebnej dane, DPH a colných poplatkov. Privatizáciu štátnych podnikov a bánk (od roku 1993) sa usilovala vláda dokončiť do konca roku 2002. V tomto roku ostávalo predať 1 700 štátnych firiem (napríklad metalurgický závod Kremikovci, Bulgartabak, leteckú spoločnosť Balkan, BTC atď.). Očakávaný výnos mal činiť 600 mil. USD. Vzhľadom k nevýhodným podmienkam na trhu, na ktoré upozorňovala najmä opozícia, privatizácia dokončená doteraz nebola.

Po množstve sporov nakoniec bola ukončená rokovaním s exkluzívnym kandidátom na privatizáciu bulharského telekomu BTC s britskou maklérskou firmou Advent International. Ďalším záujemcom bol napríklad priemyslový konglomerát Koc Holding či Turk Telekom. Kritizovaný bol tiež postup pri privatizácii ďalšieho významného monopolu Bulgartabak. Exkluzivitu získal neznámy rakúsky Tabaco capital partners, ktorý ponúkol len okolo110 mil. EUR. Záujem pritom prejavovali firmy Philip Morris, British American Tabacco, Imperial Tabacco Group atď. Isté nároky na časť akcií vznieslo i Rusko. Vcelku pozitívne je naopak hodnotená privatizácia bánk. Druhá najväčšia bulharská banka - DSK Bank, bola sprivatizovaná v októbri 2003 najväčšou maďarskou komerčnou bankou OTP. Privatizujú sa aj colnice a pošty. Bulharské colnice teraz spravuje britská poradenská firma Crown Agents. Najvýznamnejším privatizačným obchodom je v súčasnosti predaj siedmych bulharských distribučných spoločností. Ponuky energetických spoločností majú byť podané do konca januára 2004. Záujem zatiaľ potvrdili ČEZ a ruský UES. Špekuluje sa o záujme Enelu. Bulharský štát by naopak chcel naďalej držať jadrovú elektráreň Kozloduj (resp. jej funkčnú časť), železnice, leteckú dopravu a niektoré ďalšie strategické podniky.

13.2.Banky
Urýchlená privatizácia bankového sektoru bola požiadavkou MMF, ktorým bola podmieňovaná výška pôžičiek. Uprednostňovaný boli zahraničný investori so skúsenosťami s trhovým hospodárstvom. Od polovice roku 1999 boli predané banky OBB (Zjednotená bulharská banka), Bulharská poštová banka, Expressbank a Hebrosbank. V roku 2000 sa uskutočnila najväčšia banková privatizácia v Bulharsku, keď bolo predaných 98 % akcií banky Bulbank konzorciu zloženému z talianskej banky UniCredito a nemeckej poisťovne Alianz za 360 mil.EUR. V roku 2002 bolo predaných 99,6 % Biochim Bank za 161 365 000 leva (83mil. EUR) Bance Austria. Vážnym záujemcom bola i domáca Neftinvest Bank. V roku 2003 sprivatizovala druhú najväčšiu bulharskú banku DSK (bývalá Štátna poisťovňa)najväčšia maďarská komerčná banka OTP. Kúpna cena je 311 mil. EUR, čo je asi o 100 mil. viacej, než bola odhadovaná cena. Ročný čistý zisk banky je 38,3 mil. BGN (21,6 mil. USD, 2002). Rokovania sa viedli tiež s Erste Bank a gréckou Piraeus Bank. Najväčšou bankou v Bulharsku je Bulbank, tretia najvýznamnejšia je OBB. Privatizácia bánk v Bulharsku je Európou hodnotená ako úspešná.
Objem bankových aktivít (2001): 12,221 mld. BGN
Čistý zisk bankového sektoru (2001): 319,375 mil. BGN

13.3.Zahraniční investori
Bulharsko je orientované predovšetkým na obchod s EÚ (54 %) a krajinami CEFTA. Podľa informácií Bulharskej centrálnej banky dosiahli zahraničné investície v Bulharsku v roku 2001 650,9 mil. USD, čo znamená pokles o 35 % oproti roku 2000, kedy bola predaná banka Bulbank. Najväčším zahraničným investorom v Bulharsku bolo v roku 2001 Grécko, podieľajúce sa 32,8 %. (grécka telekomunikačná spoločnosť OTE totiž kúpila v Bulharsku licenciu na prevádzkovanie siete GSM). S podielom 12,9 % je na druhom mieste Rakúsko, za ním nasleduje Taliansko s 11,9 %. Najatraktívnejším je sektor telekomunikácií a pôšt s 26,9 %, ďalej finančníctvo a poisťovníctvo s 9,4 %, stavebníctvo s 4,6 % a textilný priemysel so 4,3 %. Pre rok 2002 sa počítalo s priamymi zahraničnými investíciami okolo 1,2 - 2 mld. USD, ale za prvých desať mesiacov roku bolo evidovaných iba 389,7 mil. USD.

Podľa štatistiky z rokov 1992-2001 sú najväčšími investormi Nemecko, Grécko, Taliansko, Belgicko a Rakúsko. Nasledujú USA, Cyprus, Rusko, Nizozemsko, Veľká Británia, Španielsko, Turecko, Francúzsko, Švajčiarsko atď. V súčasnosti sa veľmi angažuje Japonsko.
Zahraniční investori obvykle odradzuje byrokracia a s tým súvisiaci zdĺhavý proces schvaľovania. Obavy vyvoláva pretrvávajúca korupcia. Často kritizovaná bola tiež nízka úroveň marketingu. Zásadným problémom je malá kúpyschopnosť väčšiny obyvateľstva a praktická absencia stredných vrstiev. Kritizovaní boli po rokoch ale i investori. Veritelia Bulharska tvrdili, že štát predáva podniky investorom, ktorí nie sú schopní poskytnúť dostatok kapitálu, nové trhy a know-how. Najväčšími poskytovateľmi pomoci sú trvale Medzinárodný menový fond (MMF), Európska investičná banka, Európska banka pre obnovu a rozvoj (EBRD), Svetová banka, Spojené štáty, Japonsko, EU ad. Jedným z hlavných nástrojov politiky EU voči regiónu juhovýchodnej Európy je Pakt stability zal.r.1999. Bulharsko je jednou z cieľových zemí.

Asi 78% zahraničnej pomoci Bulharsku tvoria úvery. Doposiaľ poskytnuté pôžičky boli určené na reštrukturalizáciu bulharského hospodárstva a na podporu platobnej bilancie. Ďalej na infraštruktúru, dopravu a ekologické projekty. Aktuálne investície smerujú do oblasti teplárenstva , vodovodov, kanalizácií, prenosu energie, železničnej dopravy a prístavov.