13.4.Zahraničný dlh
Zahraničný dlh klesol za jedenásť mesiacov roku 2001 o 340 mil. USD.
Hrubý zahraničný dlh Bulharska je asi 10,025 mld. USD, čo predstavuje asi 75 % HDP.
z toho tvorí:
dlhodobé dlhy: 9,385 mld. USD
krátkodobé dlhy: 640 mil. USD
Verejný dlh: 8, 695 mld. USD
Vládny dlh: 7,821 mld. USD
Štátom garantovaný dlh: 704,6 mil. USD
Dlhy súkromného sektoru: 1, 330 mld. USD

14.Bulharsko a EÚ
Prvé otváranie v Európe prišlo rokom 1988, kedy Európske Spoločenstvo chcelo rokovať s Bulharskom o uzatvorení Dohody o obchode a obchodne-ekonomickej spolupráci. Podpísaná bola z politických dôvodov až 8.5.1991. Ako člen programu PHARE je Bulharsko už od roku 1990 finančne podporované Európskym Spoločenstvom vo svojich reformách. Vo februári 1995 bola prijatá Dohoda o asociácii s Európskym Spoločenstvom podpísaná 8.3.1993. Dohoda priniesla významné zintenzívnenie vzájomného obchodu, ekonomickú, finančnú a kultúrnu spoluprácu. V decembri 1995 bola Európskej rade odovzdaná žiadosť o plné členstvo. V decembri 1999 na schôdzke v Helsinkách sa rozhodlo o zvolaní dvojstranných medzivládnych konferencií a zahájení rozhovorov o pridružení Bulharska k EÚ (február 2000). Boli predložené základné požiadavky. V nasledujúcich rokoch bolo postupne uzatvorených 23 kapitol, zostáva ich ešte osem. V pravidelných hodnotiacich správach Európskej komisie o pokroku kandidátskych krajín je ohodnotené veľké úsilie, ktoré Bulharsko v posledných rokoch prejavilo a jeho pokrok v rozvoji trhovej ekonomiky, reforme zdravotného a dôchodkového systému a v privatizácii (najmä bankovníctva).

Európska komisia konštatuje, že Bulharsko splnilo bez problémov základné požiadavky. Bulharsko ale ešte nespĺňa ekonomické kritéria členstva a jeho schopnosť konkurencie vzhľadom k EÚ je stále malá. Problémom je veľká chudoba a nezamestnanosť. Slabým článkom zostáva súdnictvo a pokrivkáva uvádzanie legislatívnych zmien do praxe. Vážnym problémom ostáva taktiež rozsiahla korupcia. Zložité sú jednania o poľnohospodárstve, riadiacom systéme a jadrovej elektrárne Kozloduj. Simeonova vláda zatúžila po prijatí v prvej vlne rozširovania, teda v roku 2004, ale rozširovací kodanský summit v decembri 2002 rozhodol o termíne pre prijatie Bulharska a Rumunska v roku 2007. Predvstupná pomoc pre obe krajiny určená na modernizáciu infraštruktúry, ekologické projekty, reformu poľnohospodárstva a budovanie trhovej ekonomiky bola zvýšená. Vzhľadom k tomu, že Bulharsko je v oblasti harmonizácie práva výrazne vpredu pred Rumunskom, bude každá kandidátska krajina posudzovaná samostatne len podľa svojho pokroku a nie podľa regionálneho zoskupenia ako doteraz. Štátnym koordinátorom pomoci z EÚ je odbor Správa prostriedkov z EÚ pri Ministerstve financií . Bulharsko dostáva prostriedky z troch európskych programov - ISPA, PHARE a SAPARD.

14.1.Požiadavky EÚ voči Bulharsku
postupne uzavrieť štyri reaktory jadrovej elektrárne Kozloduj
budovať ekonomiku schopnú odolávať konkurenčnému tlaku v rámci krajín EÚ
harmonizovať bulharskú legislatívu s EÚ, zlepšiť činnosť súdov a dbať na uplatňovanie zákonov v praxi
zreformovať štátnu správu
upevniť politickú stabilitu
dbať na dodržiavanie ľudských práv a práv menšín (napríklad integrácia Rómov)
účinnejšie bojovať s korupciou
zaistiť fungovanie trhu s pôdou
zaviesť zákon o bankrote
rozvíjať regionálnu spoluprácu medzi balkánskymi krajinami
účasť v štrukturálnych fondoch EÚ