14.2.Čo členstvo môže priniesť Bulharsku
zahraničné investície a zintenzívnenie finančnej podpory
nové obchodné možnosti a pracovné príležitosti
ekonomický rozkvet a politickú stabilitu
vyššiu medzinárodnú prestíž

15.Bulharsko a NATO
Diplomatické styky s Alianciou boli naviazané už v roku 1990. V novembri nasledujúceho roku bulharský prezident Želju Želev pri svojej návšteve v Bruseli prehlásil, že jeho krajina sa spolieha na NATO, pokiaľ ide o jej bezpečnosť, a že raz bude chcieť do Aliancie vstúpiť. V roku 1993 záujem o členstvo potvrdil tiež bulharský parlament. Vo februári 1994 prezident v Bruseli podpísal pripojenie Bulharska k projektu Partnerstvo pre mier. V rokoch 1995 až 2000 sa uskutočnilo v rámci projektu niekoľkých spoločných vojenských cvičení NATO a jednotiek kandidátskych krajín v čiernomorských vodách. V januári 1997 nový prezident Petar Stojanov prihlásil svoju krajinu medzi kandidátov členstva v NATO. Nasledovala prvá vládna deklarácia vyjadrujúca želanie dosiahnuť členstvo. V októbri usporiadala Sofia, aj keď nebola mestom členského štátu NATO, 43. valné zhromaždenie Združenia pre Severoatlantickú alianciu (ATA). V júli 1998 sa prezident Stojanov pri stretnutí s generálnym tajomníkom NATO Javierom Solanom v Bruseli prihováral za rýchle prijatie Bulharska do Aliancie, čo zdôvodňoval okrem iného práve prebiehajúcim konfliktom v Kosove.

V októbri schválil bulharský parlament uvolnenie vzdušného priestoru Aliancii pre prípad ich leteckých úderov proti Juhoslávii. V marci 1999 vyjadril bulharský parlament podporu NATO pri zásahu v Kosove. Z prvej vlny rozširovania Aliancie na aprílovom summite vo Washingtone bolo Bulharsko vynechané, lebo nesplňovalo kritéria. Zároveň bolo vyzvané k presadeniu tvrdých reforiem. Parlament prijal novú vojenskú doktrínu, ktorej základom bolo pripojenie k NATO. Napriek odporu lavice boli v máji a v júni povolené najvyššími bulharskými orgánmi prelety lietadiel Aliancie nad bulharským územím a prechod medzinárodných mierových jednotiek KFOR cez územie pri operácii proti Juhoslávii. Aliancia za to Bulharsku poskytla bezpečnostné záruky. Už od roku 1997 sa bulharskí špecialisti zapájajú do práce jednotiek SFOR a KFOR v bývalej Juhoslávii. V septembri 1999 ministerstvo obchodu a turistiky oznámilo priame straty Bulharska spôsobené Kosovskou krízou 86,25 mil. EUR, nepriame straty 8,33 mil. EUR. Bulharské parlamentné strany do mája 2000 zjednotili svoj postoj k otázke pristúpenia Bulharska do NATO a EÚ. Parlament vyslovil väčšinou hlasov (189:3) podporu vláde v tomto smere. V apríli 2001 boli podpísané dohody o prípadnom dočasnom rozmiestnení jednotiek NATO na bulharskom území v prípade nutnosti. V rokoch 2001 - 2002 sa uskutočnili tiež dve vrcholné schôdzky kandidátskych krajín v Sofii a Bukurešti vyjadrujúce schopnosť ich vzájomnej kooperácie.

Napriek tomu, že Bulharsko ani dnes ešte nespĺňa všetky kritéria a armádna reforma sa ešte len dokončuje, Aliancia ocenila snahu a reformný pokrok Bulharska, takisto ako jeho podporu v Kosovskej kríze, v boji proti terorizmu a vo vojne proti Iraku. Bulharsko zlikvidovalo všetky rakety krátkeho a stredného doletu sovietskej výroby umiestnené na svojom území, zintenzívnilo regionálnu spoluprácu a získalo podporu členov Aliancie Turecka a Grécka. Ponúklo svoje letisko a prístavy ako základne pre americké ozbrojené sily, za čo sa mu dostalo značnej podpory od Washingtonu. V Prahe 21.11.2002 bolo Bulharsko spolu s Rumunskom, Estónskom, Litvou, Lotyšskom, Slovenskom a Slovinskom do Aliancie pozvané. Sedem nových členov by mala Aliancia privítať na začiatku roku 2004. Nový socialistický prezident Georgi Parvanov pred pražským summitom zdôraznil, že členstvo v NATO je hlavnou strategickou prioritou Bulharska, ktorú podporujú všetky politické sily a väčšina Bulharov, ktorí si zaslúžia vidieť skutočný výsledok svojho úsilia na ceste reforiem.