Názov obce: Galanta

Pôvod názvu obce: Prvý raz doložená v listine z r. 1247, keď sa spomínajú dve lokality villa Galanta, ktoré neskôr splynuli v jednu obec. Galanta získala v 17. stor. trhové privilégiá a charakter zemepanského mestečka.
Geografická šírka: 48°11,327'’ severnej šírky
Geografická dĺžka: 17°43,586' východnej dĺžky
Najbližší hraničný priechod: Medveďov (Maďarsko)
Nadmorská výška: 118 m v strede mesta 116m-118m
Prevažné horninové zloženie: Leží na prevažne ílovitých a piesčitých vrstvách mladších treťohôr, ktoré tvoria severovýchodnú časť chotára. Na mladších treťohorných uloženinách ležia desiatky metrov hrubé štvrtohorné uloženiny riečnych štrkov, pieskov a povodňových kalov
Ťažné a vzácne mineráli: Sa v Galante nevyskytujú.
Povrchové celky: Galanta sa nachádza v Podunajskej rovine kde sa povrchové celky nenachádzajú
Podnebie: Chotár a široké okolie patrí do teplej, suchej oblasti s ročnou priemernou teplotou asi 9,8 C, januárovou -1,8 C. Priemerný ročný úhrn zrážok je asi 550 mm, z toho v letnom období padne 300 mm a v zimnom 250 mm. Snehová pokrývka trvá ročne priemerne 40 dní s priemerným maximom 20 cm. Dĺžka slnečného svitu je ročne asi 2200 hod.
Vodstvo: Váh
Rieka: Šartd
Jazero, vodná nádrž: Kráľová
Minerálne vody: Zásoby podzemných vôd, termálne kúpalisko Vincov les

(Vincov les)
Prevažujúce pôdne typy a druhy: Prevažujú rôzne typy lužných pôd, najmä lužné černozemné, na nive Váhu nivné. Na nive Váhu vo východnej časti sú lužné lesy, ostatok chotára je odlesnená kult. step.
Ich úrodnosť: Vďaka vhodným klimatickým podmienkam sú úrodné
Ich využitie: Využívajú sa na poľnohospodárstvo
Rastlinstvo
Prevažujúci porast: Na suchých svahoch tvorí vysoký trávnatý porast – lužné lesy
Vzácne, chránené rastlinné druhy: Porast chránený rastlinný druh zlatá brada južná(Chrysopogon gryllus) a na výslnných skalách a stráňach rastie vzácna rastlina žltuška smradľavá (Thalictrum foetidum).

(žltuška smradľavá)
Živočíšstvo
Prevažujúce druhy živochov: Živočíšstvo zastupujú bežné poľné druhy, okrem drobných hlodavcov hlavne zajace, bažanty a jarabice. V povodí Dunaja žije drop veľký, kačica divá; je tu aj zimovisko severských druhov divých husí. (drop veľký)

Najbližšie chránené územie: Dubník
Počet obyvateľov: 16 819
Ekonomicky aktívne osoby: 8693
z toho muži: 4384
z toho ženy: 4309

Národnosti žijúce v sídle a okolí:
slovenská : 57,1%
maďarská : 41,3%
iná : 1,6%

Prevládajúce vierovyznanie: Kresťanstvo – Katolíci a Evanjelici
Kostoly: Kostol sv. Štefana kráľa (kat.), klasicistický s barokovou retardáciou, dokončený r. 1805. Dvojvežová monumentálna stavba s pseducentrálnym jednoloďovým priestorom a segmentovým uzáverom presbytéria. Loď krytá pruskou klenbou s lunetami a širokými bočnými klenbovými pásmi, ktoré dosadajú na úsek architrávu so zuborezovou rímsou. Fasáda členená lizénami a veľkými oknami. Vstupné priečelie s dvomi vežami a ústredným trojuholníkovým štítom s plastikami dvoch svätcov a dvoch anjelov. Oblácie sv. Štefana kráľa z r. 1799 od trnavského maliara J. Zannussiho. Bočný oltár sv. Františka s obrazom svätca od viedeňského maliara J. Ch. Mayra (1870). Bočný oltár s obrazom Klaňania troch kráľov( koniec 18. stor.) Kazateľnica klasicistická z konca 18. stor., mramorová, členená oválnymi rozetami. Na baldachýne Desatoro. Krstiteľnica klasicistická z konca 18. stor., zhotovená z červeného mramoru. S vysokou valcovitou, klasicisticky upravenou nádržou, ktorá spočíva na oválnej nohe, riešenej v podobe stromu obtočeného hadom.. Na vrchnáku súsošie Krstu Krista.
Kaplnka Sedembolestnej Panny Márie, neskorobarok. Z r. 1741 –r.1963 zborená.
Evanjelický kostol