Viedeň

Viedeň je už od nepamäti obostretá mýtmi a nevyhla sa ani pomenovaniam Viedeň – cisárske mesto, Viedeň – nostalgická spomienka na starodávnu Európu. Dnes Viedeň vyvoláva asociáciu o Mozartovi, Beethovenovi a o Johannovi Straussovi, o filozofii a otcovi psychoanalýzy – Sigmundovi Freudovi. Viedeň, hlavné mesto Rakúska, je so svojou rozlohou 415 km 2 a počtom obyvateľov 1,5 milióna najväčším mestom Rakúskej republiky. Prechádzka Viedňou je vždy stretnutím sa s najrôznejšími umeleckými slohmi. Na Dóme sv. Štefana je možné vidieť, ako po románskom období nasledoval gotický sloh. výška hrebeňa strechy je 60 m. Obria brána západného priečelia je z roku 1240. Stavba vznikala v niekoľkých etapách. Najúžasnejšie pôsobí 137 m vysoká, monumentálna veža, ktorá je považovaná za najkrajšiu vežu nemeckej gotiky. Sú tu aj ďalšie nádherné kostoly – augustiánsky kostol s kaplnkou sv. Juraja, kde sú uložené srdcia 54 členov dynastie Habsburgovcov, ich telá spočívajú v kapucínskej hrobke. Kapucínsky kostol a hrobka boli v roku 1622 založené ako miesto ich odpočinku. Ďalej je to kostol U Dvora, Kostol sv. Petra a bývalý minoritný kostol. Nie je snáď turistu, ktorý bol vo Viedni a nenavštívil rakúske Versailles – zámok Schonbrunn – obľúbené miesto Márie Terézie. Mária sa vždy v tomto zámku zotavovala, zámok navštívil aj sám veľký Napoleon, v roku 1916 tu zomrel cisár František Jozef I. V zámku je viac ako 1700 miestností, ktoré sú zariadené prevažne v rokokovom štýle. Na mnohých obrazoch je sama Mária Terézia a členovia cisárskej rodiny. Známa je čínska okrúhla komnata – pracovňa Márie Terézie, zrkadlová komnata, salón Márie Terézie vyzdobený ušľachtilým drevom. V zámockom parku je aj zoologická záhrada z roku 1752. Je najstarším existujúcim zverincom na svete.
Všade sa stretneme s viedenskou secesiou – posledným samostatne vytvoreným slohom v Európe, ktorý na prelome storočia pripomenul Viedni lesk odchádzajúcej epochy. Hlavnou pamiatkou viedenskej secesie je výstavná hala moderného umenia. Stavbu korunuje kopula s vavrínovými ratolesťami z pozláteného bronzu. Je to 3000 lístkov a 700 bobulí.
Ďalšie pamiatky sú stavby, ako je mestská železnica, kostol Am Steinhof a budova Poštovej sporiteľne. Viedenský dvor zbieral počas dlhých storočí umelecké predmety a jeho zbierky sa stali základným kameňom niekoľkých svetoznámych múzeí.

V bývalej cisárskej klenotnici môžeme uvidieť symboly bývalej moci – korunu a ríšske jablko rakúskeho cisára.
Umelecko – historické múzeum – jedna z najväčších svetových galérií, vzniklo zo súkromných zbierok habsburgského panovníckeho rodu. Vyvrcholením zbierok je obrazová galérie. V tieni obrazárne zostávajú ostatné zbierky múzea: egyptská a orientálna zbierka, antická zbierka, zbierka plastiky a umeleckých remesiel, mincový kabinet, jeden z najvýznamnejších svojho druhu, zbierka zbraní, najbohatšia a najvšestrannejšia na Západe a zbierka starých hudobných nástrojov. Zbierka Albertina je jednou z najdôležitejších grafických zbierok na svete, je v nej okolo 45 000 kresieb a 1,5 milióna listov tlačenej grafiky. Táto zbierka zahrňuje skoro všetkých umelcov od Leonarda da Vinci, Raffaela, Michelangela, cez Durera, Rubensa a Rembrandta až ku Klimtovia Schielemu. Okrem veľkých múzeí, ku ktorým patrí Historické múzeum mesta Viedne, existujú v meste i malé a často veľmi originálne zbierky. Medzi ne patrí múzeum hodín, múzeum fiakrov, múzeum skla a zvonov, múzeum divadla, filmu a fotografie a ďalej jediné múzeum cirkusov a klaunov na svete. Mnohých hudobníkov, ako boli Haydn, Mozart, Beethoven, Schubert, Strauss a ďalšie významné osobnosti – Sigmunda Freuda – pripomínajú pamätné budovy, ktoré dávajú možnosť nahliadnuť do súkromného života týchto velikánov. Vo Viedni viac ako 100 múzeí prezentuje v historickom prostredí jedinečné poklady z krajín Východu a Západu.
Vo Viedni existujú džezové kluby, veľké a malé diskotéky a okolo 30 divadiel, ktoré uvádzajú všetko, čo patrí na dosky, ktoré znamenajú svet, od klasickej drámy až po avantgardné divadlo. Vedúce miesto medzi všetkými kultúrnymi stánkami zaberá Dvorné divadlo Burgtheater, jedna z najvýznamnejších scén v nemecky hovoriacej oblasti Európy.
Prirodzene, že vo Viedni sú hotely ako Hilton, Hilton Plaza, Intercontinental a aj Palais Schwarzengerg – ide o barokový palác v celej svojej nádhere. Vzadu, až kam oko dovidí sa prestierajú zelené plochy parkov. Jedno krídlo kniežacej rezidencie Schwarzenbergov poskytuje prístrešie hosťom najkrajšieho hotela vo Viedni. K luxusným hotelom patrí ešte hotel Bristol. Hotel Sacher vám určite zavedie myšlienky na svetoznámu tortu. Áno, recept pochádza práve z tohto nemenej slávneho hotela. V bezprostrednej blízkosti mestského centra leží Práter. Je to kus prírody, zalesnená krajina, kedysi cisársky revír. Od čias cisára Jozefa II. je prístupný aj verejnosti. S Prátrom sa spájajú 3 slová – zábava, šport a rekreácia.

Zo žiadneho veľkého mesta porovnateľnej veľkosti nie je možné dostať sa tak rýchlo do voľnej prírody, ktorá nie je kultúrnou stepou, ale kde lesy a lúky sú také, aké sme ich oznali ešte počas detstva. Viedeň sa stala celkom netradičným veľkomestom, a to tým, že prevažujú staré stavby, a je snaha túto starú zástavbu zachovať. Reštaurované budovy a nové fasady majú šancu zostať dlho svieže, pretože ďalšou výhodou Viedne je niečo, čo je netypické pre veľkomestá – znečistenie ovzdušia. Znečistenie ovzdušia je totiž vo Viedni zanedbateľné. Je to spôsobené vetrom, ktorý takmer stále vanie a aj počas horúceho leta je príjemným osviežením pre turistov. Ďalšou prednosťou Viedne je bezpečnosť. Krásy Viedne teda môžete obzerať aj po zotmení bez akéhokoľvek rizika. Viedenčan berie tieto vymoženosti ako samozrejmé.
A ešte ak sa chystáte niekoho vo Viedni obdarovať kvetinami, dobrá rada – dbajte na to, aby bol počet kvetov v kytici párny. Je to tunajší mrav a pochádza ešte z čias starej monarchie.