Horniny majú väčšinou sopečný charakter.
Dve tretiny povrchu planéty zaberá mierne zvlnená Veľká Venušina planina. Na niektorých miestach Veľkej Venušinej planiny zistili rádiolokátory kruhové oblasti o priemere 400-600 km, asi krátery vzniknuté pri dopade meteoritov. Výškové rozdiely na Veľkej Venušinej planine nepresahujú 1000 m. Na severnej pologule sa nachádza rozsiahla vysokohorská oblasť Ištarina Zem. Rozlohou je porovnateľná s Austráliou. V jej západnej časti je celkom rovná Planina Lakšmí. Leží vo výške asi 1500m nad strednou úrovňou planéty. Na Venuši, podobne ako na Merkúre, Marse a Mesiaci, nie je žiadna vodná hladina, a preto sa výšky vzťahujú k dohodnutému tvaru planéty. Na západe a na severe je Planina Lakšmí lemovaná pohoriami, ktoré dosahujú výšky okolo 7000m. Severné pohorie sa volá Freja a západné Akna. Východnú časť Ištarinej Zeme obopína Maxwellovo pohorie. Jeho hlavný vrchol je súčasťou mohutného hrebeňa 600-700 km dlhého a širokého asi 300 km. Hora dosahuje výšky viac než 11000m. Jej západný svah je veľmi strmý. Výška sa tu mení o 8000 metrov na 50 km, čo je omnoho viac ako v pozemských horských oblastiach. Maxwellovo pohorie je najvyššia a najneschodnejšia časť Venuše. Na východnom svahu tohto pohoria našiel Pioneer Venus 1900m hlboký vulkanický kráter o priemere asi 100 km. Sovietske sondy Venera 15 a 16 zistili, že tento kráter dvojitý. Priemer vnútorného krátera je asi 55 km a jeho dno leží ešte o 1000m nižšie. Výsledky radarového prieskumu Ištarinej Zeme naznačujú, že litosféru Venuše tvorí podobne ako zemskú niekoľko krýh, ktorých vzájomné pohyby vytvorili niektoré topografické útvary.
Druhou významnou vysokohorskou oblasťou Venuše je Afroditina Zem. Je asi veľká ako severná polovica Afriky. Leží v rovníkovej oblasti, dlhá je asi 10000 km a široká okolo 3200 km. Podobne ako Ištarina Zem je dosť členitá. Pozostáva z dvoch horských hrebeňov oddelených nižšou oblasťou. Najnižší zmeraný bod je dno údolia, ktoré sa tiahne východne od Afroditinej Zeme v hĺbke 2900m pod strednou úrovňou. K horským krajinám Venuše patrí tiež Oblasť Beta, ktorá je sopečného pôvodu. Nachádza sa na západnej pologuli a tvoria ju dve mohutné štítové sopky Theina hora v severnej časti a Rheina hora v južnej časti.
Štvrtou zaujímavosťou na povrchu Venuše je Oblasť Alfa. Je to rozsiahla kruhová kotlina nachádzajúca sa 6400 km na západ od Afroditinej Zeme, obklopená veľmi nerovným terénom. Na Venuši je vysoká teplota (480°C). Kysličník uhličitý nahromadený v atmosfére pôsobí tak, že na planéte vznikol skleníkový efekt.