Venuša obieha ako druhá najbližšia planéta okolo Slnka. Jej skutočný priemer je 12104 km a hmotnosť 0,95 hmotnosti Zeme. Týmito parametrami sa najviac podobá Zemi. Okolo Slnka obieha vo vzdialenosti 0,723 AU. Z dráh planét sa dráha Venuše najviac približuje ku kružnici. Na Venuši dosahuje teplota výšku 480°C a tlak 9,5 MPa. Zo Zeme sa dá vidieť Venuša najviac 3 hodiny po západe Slnka (odtiaľ názov Večernica) alebo 3 hodiny pred východom Slnka (odtiaľ názov Zornička). Tieto názvy pochádzajú zo starého Egypta, ale má aj veľa iných mien (Hesperos, Phosphorus, Afrodita, Astarta, Istar a iné). Od Zeme je to najbližšia, a tiež aj najjasnejšia planéta. Po Slnku a Mesiaci je Venuša tretím najjasnejším objektom na oblohe. Spôsobuje to jej zdanlivo veľký rozmer, teda vlastne malá vzdialenosť od Zeme a tiež vysoké albedo (0,76). Venuša a Merkúr obiehajú vo vnútri dráhy Zeme, a preto sa pohybujú po vnútri podobným spôsobom. Venuša sa môže podobne ako Merkúr dostať na spojnicu Zeme a Slnka, takže môžeme pozorovať jej prechod cez slnečný disk. Je to však vzácnejší úkaz ako prechod Merkúra. Posledný prechod Venuše nastal v roku 1882 a k ďalšiemu dôjde v roku 2004.
Prvé radarové signály odrazené od Venuše sa podarilo zachytiť v roku 1959. O tri roky neskôr sa odborníci pokúsili zmerať radarom rýchlosť rotácie planéty. Merania boli najprv nepresné, ale zdalo sa, že planéta sa otáča veľmi pomaly v smere hodinových ručičiek, teda opačne než väčšina obežníc vrátane Zeme. V roku 1967 sa podarilo s istotou určiť, že jedno otočenie trvá 243 dní, teda dlhšiu dobu ako jeden obeh Venuše okolo Slnka, ktorý je 225 dní. Skutočnosť, že obežná doba a doba jedného otočenia sú si dosť blízke, spôsobuje, že za jeden Venušin rok sa vystriedajú dva slnečné dni (jeden slnečný deň = 116,88 dní na Zemi). Rotačná os Venuše je takmer kolmá na rovinu obežnej dráhy (s rozdielom dva stupne), preto sa na nej nestriedajú ročné obdobia. Vnútro Venuše tvorí jadro, nad ním sa nachádza spodný a potom vrchný plášť a na povrchu je litosféra. Jadro je tvorené železom a niklom, čo je 45% priemeru a 12% objemu planéty. V spodnom a vrchnom plášti sa nachádza kremík a horčík a litosféra je tvorená silikátmi.
Na Venuši sa nachádzajú vysoké hory, rozsiahle panvy, dlhé a hlboké kaňony a tiež mohutné sopky, krátery vyhĺbené pri dopadoch meteoritných telies. Pôvod kráterov na Venuši je sopečný, alebo spojený s dopadom telies väčších ako 1 km.