referaty.sk – Všetko čo študent potrebuje
Irma
Štvrtok, 14. novembra 2019
Káhira
Dátum pridania: 09.06.2005 Oznámkuj: 12345
Autor referátu: popovlasac
 
Jazyk: Slovenčina Počet slov: 1 264
Referát vhodný pre: Gymnázium Počet A4: 4.5
Priemerná známka: 2.94 Rýchle čítanie: 7m 30s
Pomalé čítanie: 11m 15s
 
V časoch faraónov bol východný breh Nílu určený pre živých a západný breh pre mŕtvych. Dnes je západný breh Nílu modernou časťou egyptského hlavného mesta, ku ktorej patrí univerzita, predmestie Zamalek a obytná štvrť Dokki. Na okraji mesta krajina náhle mení ráz a začína tzv. egyptský vidiek s datľovými palmami, kanálmi, hlinenými obydliami a bujnými zelenými poliami. Známe turistické a zimné stredisko Helwan sa nachádza 30 km od Káhiry. V blízko položenom meste Sakkara sa nachádza pyramída kráľa Džosera, ktorá je ešte staršia ako pyramídy z Gíze. V meste Nekropolis (mesto mŕtvych) sa nachádzajú mimoriadne zaujímavé kamenné reliéfy. V ponuke sú výlety na somároch z Gizy do Sakkary. Asi 50 km ďalej na juh sa nachádza soľné jazero Al Faiyoum. Napriek všetkým problémom, ktoré sú v tomto obrovskom meste, vyplatí sa Káhiru navštíviť, lebo vraj kto toto mesto nespozná - ten nemôže Egypt pochopiť.

Egyptské archeologické múzeum založil francúzsky egyptológ Auguste Mariette v roku 1857 - hlavne kvôli vtedajšiemu stálemu vývozu egyptských starožitností do bohatej cudziny. Svoj cieľ dosiahol a Egyptské múzeum vlastní dnes najkompletnejšiu a najväčšiu zbierku egyptských starožitnosti. Jeho hrob sa nachádza na cestnom mieste pred múzeom. Vystavených je tu vyše 40.000 exponátov (zo stotisíc), ktoré obhliadnuť za niekoľko normálnych návštev múzea je doslova nemožné. Vrcholom zbierky je bez pochyby výstava faraóna Tut-anch-Amona s masívnou faraónovou zlatou maskou a ďalšími vzácnymi a peknými kusmi z hrobu objavenom v Údolí kráľov pri Luxore v roku 1922.

Na vyvýšenine Káhiry je Gíza, na juhozápadnom okraji mesta, kde začína púšť sa nachádzajú najznámejšie znaky Egypta – sfinga a pyramídy troch faraónov Cheopsa, Chefréna a Mykerina. Majestátna Veľká sfinga (lev s ľudskou hlavou, okrem nosa – je v múzeu v Londýne). Je 73.5 metrov dlha a 20 m vysoká, je vytesaná z jednej obrovskej skaly. Aj keď sa pozorovateľovi zdá Chefrénová pyramída (pôvodne 143.5 m vysoká) ako najvyššia, tak to len preto, lebo leží na prirodzenej vyvýšenine. Najmohutnejšou je okolo 4.570 rokov stará Cheopsová pyramída s pôvodnou výškou 146.6 metrov (dnes 138.7 m), ktorá bola až do roku 1880 najvyššou stavbou na svete. Je to jediný zo zachovalých siedmych divov antického sveta a voľakedy bola ešte aj cela obložená vyleštenými vápencovými a granitovými platňami, ktoré však v stredoveku použili na rôzne stavby v meste. Jedine na vrchole Chefrénovej pyramídy sa uchovala mala časť tohoto obloženia. Tretia je najmenšia pyramída faraóna Mykerina (66.5 m) a pri nich je ešte niekoľko malých tzv. pyramíd kráľovien.

Cheopsova pyramída sa nachádza 10 km na juhozápad od Káhiry na vonkajšom okraji predmestia Gízy. Možno sa tam dostať taxíkom alebo autobusmi, ktoré odchádzajú z káhirského námestia Táhrir. Turisti sa môžu na púšť dopraviť aj na ťavách alebo na koňoch. Početný prepravcovia ponúkajú výletné plavby po Níle a väčšine z lodí premáva medzi mestami Luxor a Asuán. Niektoré plavby obsahujú výlety do miest Abydos a Denderha. Plavba Luxor/Asuán trvá päť dní, rovnaká plavba s výletmi do miest Abydos a Denderha trvá sedem dní.

Pyramídy boli postavené s mimoriadnou pracovnou silou. Tieto stavebné výkony privádzali ľudí do úžasu už od tých čias kedy pyramídy postavili. Najväčšia pyramída na svete Cheopsová pyramída: Výska je 146.6 metrov, dĺžka jednej strany je niečo cez 230 metrov a základňa zaberá plochu 55.000 m2. Uhol pyramídy je skoro 52° a je maximálne ideálny. Stavba pozostáva z 210 radov vápencových blokov uložených nad sebou, pri priemernej veľkosti jedného bloku 127x127x71 cm a váhe 2.5 tony. Takýchto blokov použili vraj 2 milióny tristotisíc kusov a k tomu prišlo ešte dvestotisíc obkladacích platní. Podľa gréckeho historika Herodota vraj pracovalo, na Cheopsovej pyramíde, 100.000 robotníkov po dobu 20 rokov. To znamená, že museli umiestniť na svoje miesto jeden kamenný blok za necelé dve minúty a to od rana do večera, počas celého pracovného dňa dvadsať rokov. To znamenalo 285 blokov denne vytesať, opracovať, transportovať k miestu stavby a potom zdvihnúť do stále väčšej výšky. Nakoniec presne umiestniť a prispôsobiť jeden blok vedľa druhého a to bez dier. A naviac k tomu zabudovať všetky komory, chodby a vetracie šachty (v priereze len 20x20 cm, ale až cez 60 m dlhé). To bol aj pre dnešnú dobu neuveriteľný technický, logistický a organizačný výkon, keď si uvedomíme, že vtedy nepoznali ešte kladkostroj a dokonca ani koleso! Tú mohutnosť pochopí človek, až keď stojí pod týmto ozaj jedným z divov sveta a ten dojem prekoná všetky jeho očakávania. Veľa skutočností okolo pyramíd nie je do dnes vysvetlených a možno sa dočkáme v blízkej budúcnosti ešte rôznych prekvapení.
 
späť späť   1  |   2   
 
Copyright © 1999-2019 News and Media Holding, a.s.
Všetky práva vyhradené. Publikovanie alebo šírenie obsahu je zakázané bez predchádzajúceho súhlasu.