Mestá juhoslovenskej kotliny

Novohrad
Región Novohrad leží v južnej časti stredného Slovenska a Banskobystrického kraja. Sever tejto oblasti je hornatý a tvoria ho pahorkatiny s typicky lazníckym osídlením, južná časť má naopak nížinatý charakter. Geografickým centrom Novohradu je okres Lučenec, ale historický Novohrad zasahuje aj okresy Poltár a Veľký Krtíš. / Bohatá história tohoto regiónu zanechala svoje stopy najmä v podobe pevností a hradov, ktoré boli súčasťou protitureckej obrannej línie. Medzi najznámejšie hrady patria Šomoška, Divín a Fiľakovský hrad. Aj na mieste ďalšej kultúrno-historickej pamiatky Novohradu – Haličského zámku stál pôvodne hrad. No keďže bol postavený bez kráľovského povolenia, v roku 1544 musel byť zbúraný./ Pre Juhoslovenskú kotlinu, ktorej významnú časť región Novohrad zaberá je charakteristické teplé a suché podnebie. Vysoké hodnoty slnečného svitu sa odrážajú aj v dlhom bezmrazovom období, ktoré tu trvá 280-300 dní z roka. Takéto podnebie vytvára veľmi dobré podmienky pre rozvoj letnej turistiky, ktorá sa sústreďuje najmä v okolí vodných nádrží. / Obyvateľstvo Novohradu tvoria predovšetkým Slováci, ale v regióne žijú aj iné národnosti. Najpočetnejšou je maďarská národnosť, ku ktorej sa hlási okolo 20% obyvateľov. / . Okrem typickej letnej rekreácie vytvárajú prírodné a kultúrno-historické danosti regiónu priaznivé podmienky pre rozvoj agroturistiky a turistiky poznávacieho charakteru. Poloha Novohradu v jazykovo zmiešanej oblasti pri hraniciach s Maďarskom ponúka do budúcnosti využitie možností cezhraničnej spolupráce a podstatnejší nárast cestovného ruchu z obidvoch strán štátnej hranice. Veď práve na južnej hranici Novohradu sa nachádza jedna z najnavštevovanejších turistických lokalít - Štátna prírodná rezervácia Šomoška v Cerovej vrchovine. A návštevou jednotlivých zastávok náučného chodníka zriadeného v tejto rezervácii môžete aj vy svoju návštevu Novohradu začať.

Lučenec
Lučenec je kultúrnym, hospodárskym strediskom Novohradu a prirodzeným geografickým centrom Južnej časti stredného Slovenska. Územie okolia Lučenca bolo obývané už v dobe kamennej i bronzovej. Lučenec (názov od riečky) vznikol zo starej slovenskej osady. Prvá kultúrno-historická správa z Lučenca pochádza z roku 1128 (postavenie kaplnky).
Od konca 21. storočia tu bol kláštor na križovatke obchodných ciest. Prvý listinný dokument o Lučenci je z 3. augusta 1247 - LUCHUNCH (listina kráľa Bela IV.). Mesto Lučenec vošlo aj do literárnej histórie bitkou pri Lučenci v roku 1451, v ktorej zvíťazili vojská Jána Jiskru z Brandýsa nad početnejšou armádou Jána Hunyadiho.
Rimavská Sobota
Mesto a okres ležia v Slovenskom Rudohorí, v údolí rieky Rimavy. Jeho priemyselnú bázu predstavujú hlavne potravinárske závody. Výchovu a vzdelávanie mladej generácie mesta, bližšieho a vzdialenejšieho okolia zabezpečuje šesť plnoorganizovaných základných škôl, tri odborné učilištia (strojárske, poľnohospodárske a služieb) a štyri odborné školy (Gymnázium, Obchodná akadémia, Stredná poľnohospodárska technická škola a Stredná potravinárska škola). rímsko-katolícky kostol Sv. Jána Krstiteľa, vybudovaný na základoch pôvodnej gotickej baziliky, mimoriadne vzácny je centrálny obraz "Sťatie sv. Jána Krstiteľa. Mestská galéria, ktorá vo svojej expozícii a počas leta aj na námestí, prezentuje súčasné umenie.

Fiľakovo
Mesto Fiľakovo má bohatú historickú minulosť, na ktorú budujeme budúcnosť. Prvá písomná zmienka o meste pochádza z roku 1246. Pevný hrad s osadou v podhradí už aj v tom období odolával tatárskym nájazdom. Jeho prvým známym majiteľom bol Matúš Čák Trenčiansky. V roku 1423 Fiľakovo ako Oppidum Fylek získava mestské privilégiá. Hrad vlastnili Perényiovci, Ján Jiskra z Brandýsa a neskôr František Bebek. V roku 1554 hrad dobyli Turci, mesto sa stalo sídlom sandžaku, - okupácia trvala 39 rokov. V 16. storočí bolo Fiľakovo remeselníckym centrom regiónu. Najslávnejším obdobím mesta je pravdepodobne 17. storočie, keď sa hrad stal sídlom komitátov Novohrad, Hont, Heveš a Pešť a mal takých slávnych kapitánov ako Tomáš Bosnyák, František Wesselényi a Štefan Koháry II. Hrad aj mesto dal v roku 1682 vypáliť Imrich Thököly. V 18. storočí bolo Fiľakovo poľnohospodárske mesto. V 19. storočí sa stalo okresným mestom, v ktorom sídlili stoličné úrady. Začiatkom 20. storočia bola postavená medzinárodne uznávaná smaltovňa, ktorá priniesla veľké zmeny do života obyvateľov regiónu. Koncom storočia bol podnik pretransformovaný na menšie spoločnosti. V súčasnosti sa pripravuje Program hospodárskeho a sociálneho rozvoja mesta súbežne s Územným plánom zóny pre centrum, ktoré je totožné s chráneným územím Národných kultúrnych pamiatok (Fiľakovský hrad a Františkánsky kláštor s kostolom). Mesto Fiľakovo chce v budúcnosti svoje historické a kultúrne dedičstvo zviditeľniť aj v rámci Európskej únie, chce sa aktívne zapojiť do cestovného ruchu. Samotné mesto - s celkovou výmerou katastrálneho územia 1645,90 ha - sa nachádza v južnej prihraničnej oblasti Banskobystrického samosprávneho kraja, v krásnom prírodnom prostredí na okraji Chránenej krajinnej oblasti - Cerová vrchovina. Počet obyvateľov mesta -so zmiešaným národnostným zložením - je 10198.

Veľký Krtíš
Prvá písomná zmienka o meste Veľký Krtíš pochádza z roku 1245. štatút mesta získal v roku 1968 a stal sa okresným mestom. Po roku 1993 sa rekonštruovala hlavná ulica, postavili sa nové budovy i nový park s fontánou. Veľký Krtíš je rodiskom viacerých osobností, najznámejšou je spisovateľ a národný buditeľ A.H. Škultéty. Blízko je hrad Modrý Kameň.