1. Fyzickogeografická charakteristika
1.1.Rozloha:3110 Ha
1.2.Poloha :Okres Vranov sa rozkladá vo východnej časti východného Slovenska.Mesto leží v nadmorskej výške 132metrov na úrodnej nive riek Tople a  Ondavy Okres Vranov susedí s týmito  okresmi: na západe s okresmi Košice a Prešov, na severe s Bardejovským a Svidnickým, na východe s Humenským a Michalovským a na  juhu s Trebišovským okresom.

1.3.Povrch:
Územie Vranovského okresu nie je z geologickej stránky veľmi pestré.Sú tu zastúpené druhohorne  horniny, najviac však treťohorné a štvrtohorné. Územie Vranova je chudobné na nerastné  suroviny, ale medzi významné ložiská nerastných surovín patria cementárske suroviny v bradlovom pásme na laze  ktorých pracuje cementáreň v  Bystrom.Významné su aj ložiská stavebných hmôt bentonitov a reolitov v Nižnom Hrabovci.  Suroviny:andezity, tuby, tufity, vápence, íly, pieskovce, piesky, štrky, hliny a pod., ktoré sa nachádzajú vo Vechci, Banskom, Zamutove, Nižnom Hrabovci a v Čemernom.

1.4.Vodstvo:
Okres Vranov má zaujímavú riečnú sieť, ktorá vznikla po ústupe mora a vzniku suše. Dnešné povrchové vody odvadzajú z okresu dve hlavne toky, do ktorých ústi viacero obojstranných prítokov.  Územie patrí dvom povodiam: na západe Tople a na východe Ondavy. Riečna sieť Tople vytvára na území výraznu asymetricku texturu, keď väčšina prítokov ústi z pravej stranyktoré ústia v Slanských vrchoch napríklad Hermanovský potok, Slaný potok, Zamutovský potok. Z ľavej strany v priestore Nízkych Beskyd ústi do Tople iba Volansky potok a niekoľko malých potokov medzi Hanušovcami a Vranovom, z ktorých najväčši je Mernicky potok. Povodie Ondavy v priestore okresu má rovnakú asymetricku texturu, no z výraznym rozdielom ľavostranných prítokov. Z pravej strany ústia menšie toky, najväčšie z ních sú Sýrový potok, Suchý potok a Kvakovský potok. Významné postavenie v rámci povrchových vod má v okrese vodná nádrž Domaša a rybník pri Tovarnom.Vodná nádrž Domaša leží v severnej časti v Ondavskej vrchovine v doline Ondavy, pod ňou je malá vyrovnávacia nádrž malá Domaša Vodná nádrž Domaša sa dvoma tretinami plochy rozkladá na území okresu, iba severna časť zasahuje do okresu Svidník.

1.5.Živočíšstvo:
Z obojživelníkov sú okrem bežných druhov známe rosnička zelená, mloky a salamandra škvrnitá, z plazov užovka, vretenica, slepúch, jašterica, a pod. Najbohatšou skupinou su vtáky. Z vodných , najmä v priestore Domaša, sú to kačice, divá hus, chlochlačky lýška čierna, sliepočka vodna, čajky, rybár, potapky atď. V pobrezných pásmach sa vyskytujé kulik riečny, kulik piesočny, kalužiačik močiarny, kalužiačik maly atď. V travnatých porastoch hniezdi močiarnica mekotava. V období jarných a jesenných ťahov sú na Domaši prítomné divé husi, volavky, orliak morský, buciak veľký, brehar obyčajný, brehariky, zriedkavo aj bocian čierný a mnoho iních vzácných druhov. Z cicavcov su tam prítomné dulovnica obyčajná, dulovnica menšia, ondatra pizmova, vydra riečna a iné, v južnej časti okresu včelaryk zlatý, kudelnička lužna. Na poliach, lúkach a pasienkach sú vzácne krakla belasa, sokol, dudok, vlha. V Slanských vrchoch a Nízkych Beskydach sú orol kraľovský, orol skalný, bocian čierný, krkavec a iné.

1.6.Rastlinstvo:
V nížinách na lužných lesoch sa najčastejšie vyskytujú vŕby, topole a jelše. So 550 m na Ondavskej vrchovine a území Slanských vrchov v dubovo-hrabovom pásme je to najčastejšie dub, hrab, a v oblasti nad 550 m je to buk.