Vranov nad Topľou

1. Fyzickogeografická charakteristika
1.1.Rozloha:3110 Ha
1.2.Poloha :Okres Vranov sa rozkladá vo východnej časti východného Slovenska.Mesto leží v nadmorskej výške 132metrov na úrodnej nive riek Tople a  Ondavy Okres Vranov susedí s týmito  okresmi: na západe s okresmi Košice a Prešov, na severe s Bardejovským a Svidnickým, na východe s Humenským a Michalovským a na  juhu s Trebišovským okresom.

1.3.Povrch:
Územie Vranovského okresu nie je z geologickej stránky veľmi pestré.Sú tu zastúpené druhohorne  horniny, najviac však treťohorné a štvrtohorné. Územie Vranova je chudobné na nerastné  suroviny, ale medzi významné ložiská nerastných surovín patria cementárske suroviny v bradlovom pásme na laze  ktorých pracuje cementáreň v  Bystrom.Významné su aj ložiská stavebných hmôt bentonitov a reolitov v Nižnom Hrabovci.  Suroviny:andezity, tuby, tufity, vápence, íly, pieskovce, piesky, štrky, hliny a pod., ktoré sa nachádzajú vo Vechci, Banskom, Zamutove, Nižnom Hrabovci a v Čemernom.

1.4.Vodstvo:
Okres Vranov má zaujímavú riečnú sieť, ktorá vznikla po ústupe mora a vzniku suše. Dnešné povrchové vody odvadzajú z okresu dve hlavne toky, do ktorých ústi viacero obojstranných prítokov.  Územie patrí dvom povodiam: na západe Tople a na východe Ondavy. Riečna sieť Tople vytvára na území výraznu asymetricku texturu, keď väčšina prítokov ústi z pravej stranyktoré ústia v Slanských vrchoch napríklad Hermanovský potok, Slaný potok, Zamutovský potok. Z ľavej strany v priestore Nízkych Beskyd ústi do Tople iba Volansky potok a niekoľko malých potokov medzi Hanušovcami a Vranovom, z ktorých najväčši je Mernicky potok. Povodie Ondavy v priestore okresu má rovnakú asymetricku texturu, no z výraznym rozdielom ľavostranných prítokov. Z pravej strany ústia menšie toky, najväčšie z ních sú Sýrový potok, Suchý potok a Kvakovský potok. Významné postavenie v rámci povrchových vod má v okrese vodná nádrž Domaša a rybník pri Tovarnom.Vodná nádrž Domaša leží v severnej časti v Ondavskej vrchovine v doline Ondavy, pod ňou je malá vyrovnávacia nádrž malá Domaša Vodná nádrž Domaša sa dvoma tretinami plochy rozkladá na území okresu, iba severna časť zasahuje do okresu Svidník.

1.5.Živočíšstvo:
Z obojživelníkov sú okrem bežných druhov známe rosnička zelená, mloky a salamandra škvrnitá, z plazov užovka, vretenica, slepúch, jašterica, a pod. Najbohatšou skupinou su vtáky. Z vodných , najmä v priestore Domaša, sú to kačice, divá hus, chlochlačky lýška čierna, sliepočka vodna, čajky, rybár, potapky atď. V pobrezných pásmach sa vyskytujé kulik riečny, kulik piesočny, kalužiačik močiarny, kalužiačik maly atď. V travnatých porastoch hniezdi močiarnica mekotava. V období jarných a jesenných ťahov sú na Domaši prítomné divé husi, volavky, orliak morský, buciak veľký, brehar obyčajný, brehariky, zriedkavo aj bocian čierný a mnoho iních vzácných druhov. Z cicavcov su tam prítomné dulovnica obyčajná, dulovnica menšia, ondatra pizmova, vydra riečna a iné, v južnej časti okresu včelaryk zlatý, kudelnička lužna. Na poliach, lúkach a pasienkach sú vzácne krakla belasa, sokol, dudok, vlha. V Slanských vrchoch a Nízkych Beskydach sú orol kraľovský, orol skalný, bocian čierný, krkavec a iné.

1.6.Rastlinstvo:
V nížinách na lužných lesoch sa najčastejšie vyskytujú vŕby, topole a jelše. So 550 m na Ondavskej vrchovine a území Slanských vrchov v dubovo-hrabovom pásme je to najčastejšie dub, hrab, a v oblasti nad 550 m je to buk.
2.Socioekonomická charakteristika

2.1.História:
Mesto sa vyvinulo z pôvodnej slovanskej osady. Najstaršie doklady o ľudskej činnosti siahajú až do doby kamennej. Prvý roľníci sa tu objavily v polovici piateho tisícročia. Najstaršie sídla na územi mesta sú zo 7.storočia. V latinských písomnostiach sa vyskytuje Vranov pravidelne pod názvom Warano, odvodeného od slova vrano.

2.2.Obyvateľstvo:-Počet obyvateľov-73 914 obyvateľov
-Hustota zaľudnenia-96,1 obyvateľov na km
-Náboženstvo-1.Rímskokatolícke
2. Gréckokatolícke
3. Evanielická cirkev
4. Pravoslávna
5. Kalvinské

2.3.Poľnohospodárstvo:
Vývoj pôd z genetickej a druhovej stránky je významne ovplyvňovaný ostatnými prvkami fyzikálno-geografického prostredia, t.j. substrátom reliéfom, klímou a dnes aj antropogennými zásahmi so pôdy.
Najrozšírenejšími pôdami sú hnedé pôdy, ďalej sú to nivné , glejové, hlinité a ílovité, lužné lesy, močiare – pozdĺž tokov.
Vranovský okres sa rozkladá vo viacerých morfoklimatických jednotkách, ktoré v podstatnej miere ovplyvňujú genetický vývoj pôdneho krytu. V oblasti s kvartérnymi sedimentmi a rovinným reliéfom sú najmä na riečnych nivách Tople a Ondavy vyvinuté nivné pôdy. Zasahujú do územia Nízkych Beskýd. V kotline Oľky a na hlinitom substráte sú vyvinuté aj glejové pôdy a pseudogleje.

V kotline Banského výbežku Východoslovenskej nížiny sú vyvinuté ilimerizované pôdy oglejené, lokálne až pseudogleje. Plošne najrozšírenejšie sú hnedé pôdy. Nachádzajú sa na flyšovom substráte Nízkych Beskýd, Bes. Predhoria a na nevulkanickom substráte Slanských vrchov. Hnedé pôdy nasýtené, občas aj rankre, prípadne hnedé pôdy oglejené sú rozšírené na nevuklanickom substráte Slanských vrchov. V skupine Šimonky sú vyvinuté hnedé pôdy nenasýtené, lokálne rakre a hnedé pôdy nenasýtené kyslé na andezitoch a ich pyroklatikách. Na centrálno karpatskom flyši v okolí Hanušoviec sú rozšírené hnedozeme, oglejené až pseudogleje, na deluriálnych a sprašových hlinách. Pararendziny sú rozšírené v bradlovom a kabonátovom pásme. V oblasti Slanských vrchov sú to zase hlinitopiesočnaté pôdy.

2.4.Priemysel:
Drevospracujúci – Bukocel (výroba buničiny, preglejky, nábytok), Textilný – Slovenka VT, M.I.I.S Chemický –Lykotex (umelé vlákna), Stavebný - š. p. Porobetón (panely, betón kvádre), š. p. Zeocem Bystré, Podniky – MTH Remont s. r. o., Uniol s. r. o. VT Chemkostav, s. r. o., Sandrik Hanušovce