Európska unia
HISTÓRIA: Dejiny Európskej únie sa začali písať v roku 1946, kedy sa slovami Winstona Churchilla Spojené štáty americké vyslovili za založenie Spojených štátov európskych. Dôvodom tohto návrhu bola snaha Spojených štátov amerických podporiť zdevastovanú Európu po 2. svetovej vojne v jej ďalšom ekonomickom a hospodárskom vývoji. Po tomto vyhlásení sa USA zaviazali v roku 1947 pomôcť Európe a to vytvorením Programu európskej obnovy (tzv. Marshallov plán). Preto, aby bola Európskym štátom poskytnutá i finančná podpora, museli spĺňať americké požiadavky, ktorými bola spolupráca Európskych štátov v ekonomickej oblasti.
Od prvých slov W. Churchilla ubehli štyri roky keď 9. mája 1950 položil „prvý kameň“ zjednotenej Európy francúzsky minister zahraničných vecí Robert Schuman spolu so Jeanom Monnetom, ktorí spolu vypracovali plán Európskeho spoločenstva uhlia a ocele. Už o necelý rok, 18. apríla 1951 vznikla tzv. Šestka, ktorú tvorili Belgicko, Francúzsko, Holandsko, Luxembursko, Spolková republika Nemecko a Taliansko. Cieľom týchto štátov bol najmä ekonomický rozvoj, rast zamestnanosti a životnej úrovne členských štátov spoločenstva. Do roku 1973, kedy bolo Európske spoločenstvo prvý krát rozšírené prešli štáty „Šestky“ veľmi pozitívnym vývojom. Svoj podiel na ňom malo podpísanie Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva pre atómovú energiu a Európske hospodárske spoločenstvo.
Za významný krok sa považuje zlúčenie týchto spoločenstiev( ES pre uhlie a oceľ, Európske hospodárske spoločenstvo a ES pre atómovú energiu) na jednotné Európske spoločenstvo v r. 1967. O dva roky neskôr, v r. 1969 sa zástupcovia zakladajúcich štátov pokúsili vzťahy medzi jednotlivými krajinami „Šestky“ upevniť založením Hospodárskej a menovej únie, čiže Euróspkej únie. Pojem Európska únia sa síce začal používať, no nebol v tomto období oficiálne uznaný. Počnúc 1. januárom 1973 bola únia rozšírená o ďalšie 3 krajiny – Dánsko, Írsko a Veľkú Britániu.
Presne o štyri roky po tomto rozšírení nastalo druhé a to 1.1.1981, kedy bol medzi členov únie prijatý desiaty štát – Grécko. Po prijatí tejto najchudobnejšej krajiny spomedzi všetkých členov únie sa súčasťou EÚ stali od 1.1.1986 Španielsko a Portugalsko. Ďalšími postupne prijatými krajinami boli Fínsko, Švédsko a Rakúsko v r. 1995. Pred vstupom týchto troch krajín do spoločenstva sa v decembri r. 1991 zišli v Maastrichte zástupcovia 12-tich členských štátov. Dôvodom tohto stretnutia bolo prejednanie návrhu Zmluvy o Európskej únii, ktorá bola nakoniec podpísaná Európskou radou 7. februára 1992, ratifikovaná v októbri 1993 a platná od 1. novembra 1993. Samotnému vstupu našej krajiny do Európskej únie predchádzalo začlenenie do NATO. Summitom v Kodani a podpísaním prístupovej zmluvy v Aténach sa začal ratifikačný proces. Veľkým dňom, kedy sa počet členských krajín EÚ rozšíril na 25, sa pre našu malú krajinu stal 1. máj 2004. V tento deň sa Slovensko spolu so Slovinskom, Poľskom, Maltou, Maďarskom, Lotyšskom, Litvou, Estónskom, Cyprusom a Českou republikou začlenili medzi štáty tvoriace Európsku úniu.
Európska únia predstavuje pre jej občanov veľa možností. Tak pracovné, turistické, väčšie možnosti vzdelávania, zvýšenie životnej úrovne. Je len na predstaviteľoch jednotlivých štátov, aby sa snažili v záujme obyčajných ľudí vyrovnať tak veľkú ekonomickú rozmanitosť medzi jednotlivými členskými krajinami. Slovensko má pred sebou veľa zmien, ktoré i napriek svojim negatívam prinesú pozitívnu budúcnosť.
EURO Myšlienka o vytvorenie jednotnej meny pre Európsku úniu vznikla na konci šesťdesiatych rokov. Nová mena bola rozhodnutím najvyšších predstaviteľov štátov a vlád v decembri 1995 nazývaná EURO. Výhodami názvu Euro je jeho krátkosť a možnosť napísať ho rovnako v všetkých jazykoch. EURO je v obehu od 1. januára 2002. V priebehu 6 mesiacov sa mohlo v štátoch kde bolo zavedené euro platiť aj starými menami, no po pol roku je jedinou menou v týchto štátoch iba euro. Výhoda jednotnej meny
Jednotná mena je prínosom pre cestovateľov prechádzajúcich krajinami spoločenstva, ktorí nebudú musieť meniť peniaze, a strácať tak percentá pri každej transakcii. Platby a preprava tovaru v rámci členských krajín EÚ sú rýchlejšie, spoľahlivejšie a lacnejšie. Obchodníkom a spotrebiteľom prinesie prechod na jednotnú menu viac istoty – najmä čo sa týka ceny, za ktorú sa tovar predáva. Ak sa bude za služby a tovar platiť v tej istej mene, zvýši sa aj konkurencia na jednotnom trhu, z čoho bude mať prospech celá oblasť spoločenstva. Jednotná mena tak pomôže stimulovať hospodársky rast a zamestnanosť. Eurobankovky boli navrhnuté rakúskym umelcom Robertom Kalinom v celoeurópskej súťaži. Návrhy boli inšpirované rôznymi Európskymi obdobiami a štýlmi. V týchto štýloch sú zdôraznené 3 architektonické prvky: Okná a brány na prednej stane by mali symbolizovať ducha otvorenosti a spolupráce v EU a zobrazený most na zadnej strane, ktorý je typický pre dané obdobie, by mal byť metaforou vzťahov medzi krajinami EU.
Eurobankovky sa vydávajú v siedmych hodnotách:
€ 5 Sivá - Klasicizmus € 10 Červená Románsky štýl € 20 Modrá - Gotika € 50 Oranžová - Renesancia € 100 Zelená - Barok a rokoko € 200 Okrová - Vek ocele a skla € 500 Fialová - Architektúra 20. storočia Výrobu eurobankoviek zabezpečuje najmodernejšia technológia. Eurobankovky sú vďaka použitiu špeciálneho papiera, vodotlače, bezpečnostných vlákien, špeciálneho atramentu, ochranných fólií, ochranných znakov veľmi ťažko falšovatelné. Eurobankovky sa tlačia v národných centrálnych bankách v čtatoch EU. Hlavné znaky eurobankoviek: Názov meny – EURO (€) Zástava EU Skratka vydávajúcej inštitúcie – Európska centrálna banka ( BCE, ECB, EZB, EKT, EKP) Podpis prezidenta Európskej centrálnej banky
Euromince majú spoločnú prednú a „národnú“ zadnú stanu, preto je 12 rôznych verzií euromincí (podľa počtu štátov v európskej menovej únii) Veľká dôležitosť sa dokladá aj na zabezpečenie proti falšovaniu a ľahké rozlíšenie mincí. Majú dokonca znaky, ktoré napomáhajú ľuďom s poruchami zraku ich ľahšie rozlišovať, napríklad rôzny okraj mincí. Proti falšovaniu sú zabezpečené : sú trvanlivé a tiež neelektrizujú. Od seba sa líšia: o hmotnosťou o veľkosťou o hrúbkou o materiálom o farbou
Razia sa v 8 hodnotách: 1 cent 2 centy 5 centov 10 centov 50 centov 1 euro (€) 2 euro (€)
Vlajka Základ vlajky Európskeho spoločenstva tvorí modrý podklad, (modrá farba znamená základňu verných, resp najpočetnejšie modré lóže vo svete) v kruhu (ktorý symbolizuje svetovládu pod zverokruhom, čiže na zemeguli) je umiestnených dvanásť (ako pôvodných hebrejských kmeňov) žltých hviezd (ktoré Židia museli povinne nosiť na odeve v nedávnej minulosti). Hymna - Beethovenova Óda na radosť z jeho 9. symfónie, jej slovenský preklad je:
Radosť, krásna božia iskra, Dcéra z Elysia, Vstupujeme opojení ohňom, Ó nebeská, do Tvojej svätyne
Tvoje kúzla opäť spojujú, Čo rozmar ostro oddelil, Zo všetkých ľudí sa stanú bratia, Kadiaľ tvoje jemné krídlo prechádza
SLOVENSKO A EÚ Jedným z hlavných cieľov Slovenska je už od roku 1993 aj nadviazanie vzťahov EU. Vzťahy medzi bývalým Česko-Slovenskom a EU vyvrcholili 16.12.1991, keď sa podpísala dohoda medzi EU a ČSFR. Táto dohoda však neprešla ratifikačným procesom pretože tým že sa Česko-slovensko rozdelilo, bolo dohoda s ČR a SR, ktoré boli podpísané 4.10.1993. V júny 1995 podalo Slovensko, na zasadnutí Európskej rady, oficiálne prihlášku na členstvo v EU. Ale na začiatku novembra 1995 SR dostala od EU varovanie, ktoré hovorilo o nepriaznivom vývoji v SR.
V parlamentných voľbách, ktoré sa konali v roku 1998 , zvíťazila koalícia SDK-SDĽ-SMK-SOP. Hneď potom sa 6.1.1998 predseda novej vlády Mikuláš Dzurinda stretol s predsedom európskej komisie Jasquesom Santerom aby s ním rokoval o prioritách slovenskej zahraničnej politiky. Hodnotiaca správa ktorú v roku 1999 vydala Európska komisia, bola na rozdiel od prvej správy pre Slovensko priaznivá. Pretože v nej doporučovala začať prístupové rokovanie so Slovenskom.
|