1. kapitola - Úvod
Pre napísanie tejto práce som si vybral slovenskú prírodu. Už ako malý chlapec som chodieval s rodičmi do prírody. Spoznával som ju a pomaly zisťoval, aká je nádherná. Mnohé rodiny sa zúčastňujú rodinných výletov, aby k sebe mali jej členovia bližšie a utužovali rodinné putá. Ale zistil som, že človek je hlavnou príčinou devastácie prírody, tak nádhernej, akou je naša slovenská príroda.
Historici majú dôkazy o tom, že starí Slovania mali hlboký vzťah k prameňom a vodám, k stromom i lesom, k rastlinstvu, živočíšstvu a k prírode vôbec. Boli presvedčení, že stromy a lesy sú najväčším darom, ktorý človek dostal od prírody. Všetky pramene boli prísne chránené, osobitne sa však starali o minerálne a termálne vody. Mimoriadny vzťah mal náš ľud k niektorým živočíchom: ku slávikovi, škovránkovi a k ostatným spevavým vtákom. Naši predkovia dobre vedeli, že všetky tieto zložky prírody tvoria neoddeliteľnú súčasť ich života. Osobitú ochranu venovali niektorým územiam – ako boli krasové oblasti so skalnými bránami a mestami, alebo zvyšky pralesov, nepreniknuteľné močiare a trasoviská s hustými porastami, so zvláštnymi rastlinami a živočíchmi.
Pod vplyvom rozvoja vedeckých poznatkov začínajú na Slovensku vznikať už v 17. storočí prvé náznaky ochrany prírody a jej vzácnych zložiek. Už v roku 1682 vydal cisár Leopold I. nariadenie na ochranu vzácnych liečivých prameňov v Piešťanoch. Tak sa stalo, že sme boli prvým štátom chráneným územím v strednej Európe. V 18. storočí sa pozornosť preniesla na prírodné hodnoty a krásy našej krajiny. Roku 1769 Mária Terézia vydala nový lesný poriadok, ktorý znamenal prínos pre ochranu našich lesov. Bernolákovská generácia i Štúrovci sa popri literatúre a spoločenských vedách venovali aj prírodovede s osobitným záujmom na poľné hospodárstvo. Opisovali krásy a bohatstvo našej prírody a snažili sa o jej zachovanie pre nasledujúce generácie.
Koncom 19. storočia sa začali zakladať prvé prírodné rezervácie na Slovensku. A preto, ak chceme uchovať krásy slovenskej prírody, musíme zmeniť prístup k prírode. Musíme si uvedomiť, že nie sme neobmedzeným vládcom prírody. Musíme chrániť, zveľaďovať ju. Ochrana prírody a životného prostredia by sa mala dostať na prvé miesto.
2. kapitola - TANAP
Vyhlásený 18. 12. 1948 (Zákonom SNR č. 11 z 18. 12. 48 o Tatranskom národnom parku). Ozdobou živočíšneho sveta v pásme nad hornou hranicou lesa sú kamzík vrchovský a svišť vrchovský.
S Tatrami sa mi spájajú veľmi pekné spomienky. Mnohokrát som Vysoké Tatry navštívil. Každý rok chodievame do Tatier na sedem dní. Počas týchto siedmych dní, uskutočňujeme výstupy na rôzne nádherné miesta Vysokých Tatier alebo jednoducho relaxujeme v termálnych kúpaliskách. Medzi takéto výstupy patria: výstup na Kriváň, na Štrbské pleso, na Hrubú veže z Poľského hrebeňa, na Terryho chatu, prechod Malou a Studenou dolinou atď. Pri takýchto výletoch stretnete mnoho srdečných ľudí. Je to iné ako v meste. Čerstvý vzduch. A ľudia? Ako keby sa každý poznal s každým. Každým rokom stretávame viac a viac zahraničných turistov. Je to tým, že Tatry sú čoraz známejšie v zahraničí. Ale ubúda slovenských turistov, pretože ekonomická situácia v slovenských rodinách je slabá. Cez zimu zaplatíte veľa peňazí za vleky, parkovanie a mnohé rodiny na to nemajú. V minulom roku som zažil veľa zážitkov pri výstupe na Kriváň v Tatrách. Je to veľmi známi kopec, ktorý je opradený mnohými povesťami, ospievaný v ľudových piesňach a aj poézii. Jeden z najznámejších slovenských vrchov, tvorí typickú dominantu západnej časti Vysokých Tatier. Na jeho končiar sa každoročne usporadúvajú národné výstupy. Tradujú sa od čias štúrovcov, keď bol Kriváň (2499) symbolickým národným miestom stretnutí slovenských vlastencov.
Prvá národná vychádzka sa uskutočnila 16. augusta 1841; na Kriváň vtedy vystúpili aj Ľudoví Štúr a Jozef Miloslav Hurban. Viď obrázok 1.1. Počas cesty na vrchol, vidieť pri horskom chodníku malé pyramídy. Kladie sa kameň na kameň, kamienok na kamienok. Je to symbol toho, že ľudia, ktorí to tam položili, sa chcú vrátiť a znova vystúpiť na Kriváň. Mrzí ma, keď vidím odhodené papiere, plechovky od piva a mnoho iných odpadkov. Jedným zo siedmych dní sme sa vybrali na observatórium na Skalnatom plese. Vyviezli sme sa kabínkovou sedačkou až na Skalnaté pleso. Tu sme sa rozhodli, že sa vyvezieme až na Lomnický štít. Cena lístku 800,- nás skoro odradila. Viezli sme sa na visutej lanovke, z ktorej pohlaď dole bol šokujúci. Visutá lanovka prekonáva výškový rozdiel 1722 m n. m., najvyššia z deviatich podpier je vysoká 37 m. Výhľad z Lomnického štítu bol nádherný. Niečo také, sa človeku nenaskytne každý deň. Viď obrázok 1.2.
3. kapitola - NAPANT
Vyhlásený 14. 06. 1978 ( Nariadenie Vlády SSR č. 119/1978).
Do Nízkych Tatier sa vraciam veľmi rád. Najradšej ich mám v zime. Som vášnivý lyžiar a mám rád zimnú turistiku. Najlepšie si zalyžujem na Chopku – Juh. Viď obrázok 2.1. Zimná turistika pre mňa znamená výstup na skialpinistických lyžiach na Ďumbier alebo Kamennú chatu alebo iné okolité kopce. Viď obrázok 2.2. Ďumbier na ploche 2164 hektárov je chránený jedinečný ľadovcový reliéf najvyššej žulovej časti Nízkych Tatier a pôvodné spoločenstvá smrekového a kosodrevinového vegetačného stupňa. Zároveň je to významná lokalita chránených a vzácnych druhov živočíchov (svišť vrchovský, hraboš snežný a iné) a náhradnej populácie vysokotatranského kamzíka vrchovského. Zo vzácnych druhov alpínskej flóry je tu bartsia alpínska, púpava alpínska, horec ľadový, horec bodkovaný a iné.
Na jar sa lyžuje na Derešoch. Je to náročný kopec. Stretáva sa tu veľa náročných lyžiarov a ľudí, ktorí obľubujú zimnú turistiku. Centrálna hrebeňová časť národného parku vyniká popri hôľnom reliéfe viacerými ukážkami činnosti ľadovcov v dávnych geologických dobách. Zachovaný ľadovcový reliéf je napríklad v oblasti Ďumbiera, Chopku a Derešov, Severná strana hlavného hrebeňa má viac ľadovcových kotlov, strmšie stráne a bralnatejší povrch ako južné úbočia národného parku. V zime sa vie počasie s ľuďmi veľmi pekne pohrať. V jednej chvíli je pekne a zrazu príde silný vietor. Keď je pekne, sú pekné výhľady. Väčšinou je na Chopku hmla. Pomaly sa na Chopok zabúda. Ľudia radšej chodia do Jasnej. Ani sa im veľmi nečudujem. Stará lanovka, ktorá išla až na úplný vrchol, už dávno vyváža tovar na Kamennú chatu. Zvyšok vlekov je zastaralých a na Srdiečku nefunguje žiadny bufet.
Urobil som aj mnoho výstupov v lete. Išli sme z Jasnej na Chopok. Je to dosť náročný výstup. V Nízkych Tatrách je veľa jaskýň. Mnohé som navštívil. Bol som v Jánskej jaskyni, Bystrianskej jaskyni. Je tu mnoho jaskýň, ktoré neboli doteraz preskúmané. Veľmi rád by som sa dostal do jaskyne Mŕtvych netopierov. Som rád, že sa tu konajú každoročne preteky s názvom Veľký oblúk. Sú to preteky z Derešov dolu do Krupovej „šusom“, kde je iba jedna zákruta. Pretekári tu dosahujú veľkých rýchlostí. Konajú sa tu aj skialpinistické preteky, na ktorých sa účastnia zahraniční pretekári, ako aj naši slovenskí. Aspoň dokazujeme, že aj tu môžeme pripraviť podmienky, ktoré sú vizitkou našej krajiny.
4. kapitola - Národný park Veľká Fatra
Názvy Krížna, Kráľova studňa, Borišov, Smrekovica sú známe turistom. Tieto miesta som prešiel či v letnom alebo zimnom období. Veľká Fatra bola do roku 1999 chránenou krajinnou oblasťou. Veľká Fatra je jedno z najzachovanejších pohorí Slovenska, ostro ohraničené zo severu a východu Liptovskou kotlinou, zo západu Turčianskou kotlinou a z južnej strany výbežkami Kremnických vrchov. Veľká Fatra má rozsiahle hôľne pásmo. Má zachované lesy a pralesy karpatského typu so zastúpením smreka, jedle a buka ako hlavných drevín.
Významné postavenie má v prírodných lesoch a pralesoch tis obyčajný, ktorý tu dosahuje najväčší výskyt v rámci Európy. Tento chránený strom bol kedysi na Slovensku rozšírenejší. Dnes je nálezisko vo Veľkej Fatre najväčšou lokalitou nielen na Slovensku, ale aj v strednej Európe. Rastie na vápencovom podloží v bučinách s jedľou a smrekom a dožíva sa vysokého veku (odhaduje sa až na 1000 rokov.) Často sa umelo vysádza v parkoch ako ozdobná drevina.
Ihličie i drevo obsahujú jedovatú látku, červená dužina plodu nie je jedovatá. Stupeň zachovanosti dokumentuje zistený výskyt vyše 1000 druhov vyšších rastlín 50 druhov chránených rastlín z celkového počtu 96, ktoré sú chránené na Slovensku. Krížna, ktorá je navštevovaná tak, ako v lete, ale aj v zime, na ktorej vrchole sa nachádza vyhliadkový bod. Viď obrázok 3.1.
Krížna poskytuje krásne výhľady. S rodičmi som ho navštívil už veľakrát. Dobré podmienky na zimnú lyžovačku pre náročných, ale aj začínajúcich lyžiarov. Krížna je vyhľadávaná skialpinistami. V jarnom období sú vyhľadávané muldy, v ktorých sa vyskytuje sneh. Môže byť aj zradná. V silnom vetre a hmle zablúdilo mnoho ľudí. Niektorý dokonca aj zomreli. Je veľmi nebezpečná aj v jarných dňoch. Vtedy sa zvyknú tvoriť lavíny. Sám som bol svedkom záchrannej akcie, keď sa skialpinista spustil muldou a zasypala ho lavína. Hľadali ho, ale akcia bola neúspešná. Našli ho už mŕtveho.
Turecká bola kedysi vychýreným turistickým strediskom. Konali sa tu prvé krnačkové preteky a každoročne sú tu preteky vo varení halušiek. V súčasnosti je po neúspešnej privatizácii schátraná hoci v minulosti ju navštevovali domáci a zahraničný turisti, ktorá poskytovala v zime ideálne lyžiarske podmienky. Z Veľkej Fatry som navštívil Harmaneckú jaskyňu, ktorá je má bohatú bielu sintrovú výzdobu, ktorej symbol je Kamenná váza vo Veľkej sieni. Harmaneckú Tisinu, ktorá je vhodná pre začínajúcich horolezcov.
5. kapitola - Devastácia prírody
Hlavná príčina devastácie životného prostredia je neuvážená ľudská činnosť. Našou činnosťou dochádza k zvyšovaniu obsahu oxidu uhličitého v atmosfére a tým k stúpajúcemu tzv. skleníkovému efektu. Rastom intenzity UV žiarenia dochádza k zvýšeniu výskytu rakoviny, dochádza k poškodeniu vegetácie. Ľudskou činnosťou došlo na Zemi k redukcii lesných porastov o 20% celkovej plochy zemegule. Atmosféru zaťažujú jedovaté látky, prevažne priemyslové: oxid siričitý - vzniká pri spaľovacích procesoch, oxidy dusíku - pri spaľovaní, doprave, majú za následok inverznú situáciu v priemyslových oblastiach, oxid uhličitý - pri nedokonalom spaľovaní fosílnych palív.
Dva podstatné životné priestory sú ľudskou činnosťou obzvlášť ohrozené: porasty mokrých stanovíšť (rašeliništia, močiare) a lesy. Je iste že najviac škodí planéte človek, čo je veľmi smutné. Vo vysokohorskom prostredí sa hromadí, vďaka nedisciplinovanosti a ľahostajnosti, odpad, najmä papier, plasty, konzervy. Jeho likvidácia je však problémom. Celá práca o záchranu krás Slovenska bude márna, ak prehráme zápas o vodu, o vzduch a o pôdu. Tu by sa straty nedali rátať. Zbytočne by sme ich rátali, pretože krásy našej prírody sú nevyčísliteľné. Nielen naša krajina sa dostáva do ekologických problémov, ale všetky krajiny sveta. Teraz nám musí záležať na všetkom živom, neživom, čo sa nachádza v našej prírode. Vznikajú nové Národné parky, chránené krajinné oblasti, ale ani mnohých neodradí, honbou za peniazmi.
Poľujú na zvieratá, kradnú vajcia zákonom chránenému vtáctvu a ničia prírodu. Na ochranu krajiny sa v roku 1995 konala Konferencia o Zemi. Bola zameraná : ako uspokojiť potreby súčasnej a budúcej generácie, ako udržať kvalitu života a ako zachovať prírodné prostredie.
Je smutné, že ľuďom je ťažké, po dojedený zobrať plechovku alebo konzervu naspäť so sebou. Mnoho ľudí nerešpektuje vyznačenia chodníkov, tabúľ, pokynov a nariadení. Nerešpektovanie alebo podcenenie pokynov a nariadení, sú príčinami nehôd. Jednou z hlavných úloh ochrany prírody je prispieť k zachovaniu rozmanitosti podmienok a foriem života na zemi, utvárať podmienky na trvalé udržiavanie, obnovenie a racionálne využívanie prírodných zdrojov, záchranu prírodného dedičstva, charakteristického vzhľadu krajiny, na dosiahnutie a udržanie ekologickej stability.
6. kapitola - Záver
Hoci príroda je to najcennejšie, čo ľuďom Zem dala, my - ľudia si neuvedomujeme, že o túto krásu môžeme prísť, ak sa k nej budeme správať, tak ako doteraz - ľahostajne. Som rád, že máme takú nádhernú prírodu, akou je tá naša. Naša príroda to nie sú len národné parky, chránené oblasti, ale sú to aj lúky, vrchy, ktoré nie sú zákonnom chránené, ale mali by sme si ich vážiť a starať sa o ne, pretože na tých lúkach sa v budúcnosti môžu hrať naše deti - tak sa snažme uchovať im krásne dedičstvo. Príroda skrýva mnohé tajomstvá, krásy, na človeka pôsobí povzbudivo, môžeme v nej hľadať útočisko a pomoc v ťažkých životných situáciách.
Naše národné parky ukrývajú okrem prírodných krás a lesných zvierat aj povzbudivé látky, ktoré môžeme porovnať s liekmi: sú rovnako bohaté na vitamíny, minerálne soli a prírodné antibiotiká, a pritom neobsahujú nijaké chemické prvky.Z mojej práce vyplýva, že príroda je ľuďom na úžitok a je dôležitou súčasťou nášho života, preto by sme s prírodou mali žiť v mieri!
