1. kapitola - Úvod
Pre napísanie tejto práce som si vybral slovenskú prírodu. Už ako malý chlapec som chodieval s rodičmi do prírody. Spoznával som ju a pomaly zisťoval, aká je nádherná. Mnohé  rodiny sa zúčastňujú rodinných výletov, aby k sebe mali jej členovia bližšie a utužovali rodinné putá. Ale zistil som, že človek je hlavnou príčinou devastácie prírody, tak nádhernej, akou je naša  slovenská príroda.

Historici majú dôkazy o tom, že starí Slovania mali hlboký vzťah k prameňom a vodám, k stromom i lesom, k rastlinstvu, živočíšstvu a k prírode vôbec. Boli presvedčení, že stromy a lesy sú najväčším darom, ktorý človek dostal od prírody. Všetky pramene boli prísne chránené, osobitne sa však starali o minerálne a termálne vody. Mimoriadny vzťah mal náš ľud k niektorým živočíchom: ku slávikovi, škovránkovi a k ostatným spevavým vtákom. Naši predkovia dobre vedeli, že všetky tieto zložky prírody tvoria neoddeliteľnú súčasť ich života. Osobitú ochranu venovali niektorým územiam – ako boli krasové oblasti so skalnými bránami a mestami, alebo zvyšky pralesov, nepreniknuteľné močiare a trasoviská s hustými porastami, so zvláštnymi rastlinami a živočíchmi.

Pod vplyvom rozvoja vedeckých poznatkov začínajú na Slovensku vznikať už v 17. storočí prvé náznaky ochrany prírody a jej vzácnych zložiek. Už v roku 1682 vydal cisár Leopold I. nariadenie na ochranu vzácnych liečivých prameňov v Piešťanoch. Tak sa stalo, že sme boli prvým štátom chráneným územím v strednej Európe. V 18. storočí sa pozornosť preniesla na prírodné hodnoty a krásy našej krajiny. Roku 1769 Mária Terézia vydala nový lesný poriadok, ktorý znamenal prínos pre ochranu našich lesov. Bernolákovská generácia i  Štúrovci sa popri literatúre a spoločenských vedách venovali aj prírodovede s osobitným záujmom na poľné hospodárstvo. Opisovali krásy a bohatstvo našej prírody a snažili sa o jej zachovanie pre nasledujúce generácie.

Koncom 19. storočia sa začali zakladať prvé prírodné rezervácie na Slovensku. A preto, ak chceme uchovať krásy slovenskej prírody, musíme zmeniť prístup k prírode. Musíme si uvedomiť, že nie sme neobmedzeným vládcom prírody. Musíme chrániť, zveľaďovať ju. Ochrana prírody a životného prostredia by sa mala dostať na prvé miesto. 

2. kapitola - TANAP
Vyhlásený 18. 12. 1948 (Zákonom SNR č. 11 z 18. 12. 48 o Tatranskom národnom parku). Ozdobou živočíšneho sveta v pásme nad hornou hranicou lesa sú kamzík vrchovský a svišť vrchovský.

S Tatrami sa mi spájajú veľmi pekné spomienky. Mnohokrát som Vysoké Tatry navštívil. Každý rok chodievame do Tatier na sedem dní. Počas týchto siedmych dní, uskutočňujeme výstupy na rôzne nádherné miesta Vysokých Tatier alebo jednoducho relaxujeme v termálnych kúpaliskách. Medzi takéto výstupy patria: výstup na Kriváň, na Štrbské pleso, na Hrubú veže z Poľského hrebeňa, na Terryho chatu, prechod Malou a Studenou dolinou atď. Pri takýchto výletoch stretnete mnoho srdečných ľudí. Je to iné ako v meste. Čerstvý vzduch. A ľudia? Ako keby sa každý poznal s každým. Každým rokom stretávame viac a viac zahraničných turistov. Je to tým, že Tatry sú čoraz známejšie v zahraničí. Ale ubúda slovenských turistov, pretože ekonomická situácia v slovenských rodinách je slabá. Cez zimu zaplatíte veľa peňazí za vleky,  parkovanie a mnohé rodiny na to nemajú. V minulom roku som zažil veľa zážitkov pri výstupe na Kriváň v Tatrách. Je to veľmi známi kopec, ktorý je opradený mnohými povesťami, ospievaný v ľudových piesňach a aj poézii. Jeden z najznámejších slovenských vrchov, tvorí typickú dominantu západnej časti Vysokých Tatier. Na jeho končiar sa každoročne usporadúvajú národné výstupy. Tradujú sa od čias štúrovcov, keď bol Kriváň (2499) symbolickým národným miestom stretnutí slovenských vlastencov.