Svidnik

OBEC: Svidník
CHARAKTERISTIKA OBCE:
Mesto je úzko spojené s druhou svetovou vojnou. Nachádza sa v severnej časti pohoria Nízke Beskydy. Prvá písomná zmienka o meste pochádza z roku 1334 (Sudnici). V roku 1414 bolo založené mesto Svidník (Zuydnegh). Až do roku 1943 existovali dva samostatné mestské celky a to Vyšný a Nižný Svidník, neskôr zjednotenie do celku pod názvom Svidník. V zime roku 1914-1915 prebiehala na území mesta bitka Ruských a Rakúsko-Uhorských vojsk. Najviac obetí si však vyžiadala druhá svetová vojna. Na Dukle a vo Svidníku zahynulo tisíce Sovietskych, Nemeckých a našich vojakov. V meste a jeho okolí sa teda nachádza niekoľko pamätníkov obetiam vojny. Mesto je centrom Rusínskej a Ukrajinskej kultúry východného Slovenska. Každoročne sa v meste usporiadavajú festivaly Rusínov a Ukrajincov. Tejto národnostnej menšine sú venované múzeá vo Svidníku (múzeum Rusínskej kultúry a historicko-vojenské múzemu). Gregokatolícky kostol pochádza z prvej polovice 20.storočia. Galéria Dezidera Millyho bola rezidenciou rodiny Szirmaiových. Unikátne drevené kostolíky sa nachádzajú v dedinách Bodružal, Miroľa, Dobroslava, Hunkovce, Korejovce, Krajné Čierno, Ladomirová, Nižný Komárnik, Príkra, Šemetkovce a patria k najnavštevovanejším miestam regióna.
ZEMEPISNÁ ŠÍRKA:
S.Š.- 49,3´
ZEMEPISNÁ DĹŽKA:
V.D.- 21,5´
NADMORSKÁ VÝŠKA:
okolo 230 m.n.m.
NAJVYŠŠIA NADMORSKÁ VÝŠKA:
Nastavok- 752 m.n.m.
NAJNIŽŠIA NADMORSKÁ VÝŠKA:
tok Ondavy- 200-300 m.n.m.

HORNINY:
Svidník patrí do pásma flyšových pohorí. Využívajú sa najmä štrkopiesky a tehliarske hliny. Má málo nerastných surovín, ktoré nestačia na spotrebu, a preto sa musia dovážať.
POVRCHOVÉ CELKY:
Orograficky patrí územie do oblasti Nízkych Beskýd, celkovo Oravská vrchovina a Laborecká vrchovina. Predstavuje širokú zníženinu medzi horstavami Východných a Západných Karpát. Najväčšie výšky dosahuje v pohraničnom rozvodnom chrbte. Ten je pomerne úzky a prestúpený sedlami. Reliéf územia je typický flyšový, má mierne, hladko modelované tvary. Ondavská vrchovina sa pomerne rýchlo znižuje zo severu na juh.
PODNEBIE:
Celá oblasť leží v miernom pásme. Podnebie oblasi je vnútrozemské, ovplyvňované nadmorskou výškou. Priemerná ročná teplota sa pohybuje okolo 6-8´C. Najteplejšie je v júli a auguste (20-25´C). Množstvo zrážok charakterizuje oblasť Svidníka ako mierne vlhkú a chladnejšiu (700-800 mm).Najviac zrážok spadne v lete v mesiacoch jún, júl a na jeseň októbri a novembri. V zimnom období v horských kotlinách sú časté teplotné inverzie- na dne kotliny svahoch teplo. Maximálna snehová pokrývka v severnej časti je 80 cm, na inom území väčšinou 40 cm.

VODSTVO:
Územie širokého okolia Svidníka odvodňuje rieka Ondava, ktorá pramení v Ondavskej vrchovine pri obci Ondavka. Jej významnými prítokmi sú Ladomírka, Chotčianka, Vojtovce a Brusnička. Na rieke Ondava sa nachádza vodná nádrž Veľká Domaša s vodnou plochou 15 km2. Nádrž je v pomerne úzkom údolí, ktoré sa mierne rozširuje iba nad priehradným múrom, orientovaná je prevažne v smere sever-juh a severozápad-juhozápad. Poskytuje výborné podmienky pre rekreáciu, vodné športy a rybolov. Ďalšími dôležitými tokmi v regióne sú Radomka a Topľa.
Okolie Svidníka sa môže pochváliť bohatstvom minerálnych vôd. Najvýznamnejšia a najvýdatnejšia sústava minerálnych prameňov sa nachádza v obci Šarišský Štiavnik. Najvýznamnejší z nich je Šťava s výdatnosťou 25 l/g nachádzajúci sa v areáli kúpeľov. Z ostatných sú známe a často navštevované pramene v Radome a Dubovej.
PODY:
Pôdy sa v súčasnosti len veľmi málo využívajú. Zrašelinené pôdy sú veľmi vzácne.
druh pôd: hlinitý- stredne ťažké
typ pôd: hnedé pôdy

RASTLINSTVO:
Mierne svahy a nízke nadmorské výšky väčšiny územia dovolili už v minulosti spoznať dostupné časti na poľnohospodárske kultúry. V krajine okresu sú vo väčšej miere sekundárne borovicovo-brezové lesy, ružovo-trnkové kriačiny, na suchých podkladoch lieskové porasty a na menších lokalitách sa roztrúsene nachádzajú slatinné porasty, kde obyčajne prevládajú rôzne druhy ostríc, páperník širokolistý, metalica trsnatá a i. Charakteristickým druhom povodia Ondavy je veronika nikovitá, ktorá sa masovo rozšírila na vlhšie lúčne stanovištia alúvií, do dedinských záhrad, tráv a pod.
ŽIVOČÍŠSTVO:
Početné rozšírenie hmyzu často nevplýva najpozitívnejšie (muchy, komáre, ovady, včely, osy, mravce...). V hornej časti regiónu charakterizujú územie mlok veľký, salamandra škvrnitá, jašterica živorodá , sova dlochvostá, pôtik kapcavý, ďubník trojprstý. Zo vzácnych druhov dravcov sa tu nachádza orol krikľavý, včelár obyčajný, haja tmavá, bocian čierny, tesár čierny, orešnica perlavá, jariabok hôrny. Z cicavcov tu žije vlk obyčajný, rys ostrovid, mačka divá, kuna, lesná, kuna skalná, jeleň karpatský, srnec hôrny. Z vodného a brodivého vtáctva stojí za pozornosť pomerne početná populácia kolónia volaviek popolavých v povodí Ondavy. Pri vode žije aj bobor vodný. Ďalšie cicavce ako, los mokraďový, zubor európsky, medveď hnedý. Územie je zaujímavé aj pre entomológov s výskytom mnohých vzácnych druhov. Územie je tiež významné biotopmii všetkých skupín živočíchov.
CHRÁNENÉ ÚZENIA:
Chánené územie Svidíka sa nenachádza priamo v meste ale v jeho okolí, napr. NPP Komarnická jedlina, PP Driečna, PR Dranec, PR Miroľská slatina, PR Radoma, CHA Slatina pri Šarišskom Štiavniku.
POČET OBYVATEĽOV:
12 708
POČET ŽIEN:
6 479
POČET MUŽOV:
6 229
PRIEMERNÝ VEK:
ženy- 35 rokov
muži- 33 rokov

NÁRODNOSŤ:
slovenská- 86 %
česká- 0,4 %
maďarská- 0,1 %
ukrajinská- 3,9 %
rusínska- 7,7 %
rómska- 2,1 %
VIEROVYZNANIE:
Nachádzajú sa tu tri kostoly. Najviac ľudí patrí ku gréckokatolíckemu, nachádza sa tu aj rímskokatolícke a pravoslávne náboženstvo.
ZAMESTNANOSŤ:
V našom okrese a aj priamo vo Svidníku je pomerne veľmi nízka zamestnanosť. Najviac ľudí je zamestnaných v odevnom závode SVIK. Veľa pracovných príležitostí poskytuje aj nemocnica, závody alebo rôzne súkromné firmy. Počet miest sa v rôznych inštitúciach postupne znižuje, pretože pre zamestnávateľov je výhodnejšie mať menší počet zamestnancov, najmä pre mzdy. Vo Svidníku je len málo pracovných príležitostí, ktoré nestačia pokryť potrebu občanov. Študenti využívajú rôzne letné brigády v nočných podnikoch.

DOCHÁDZKA ZA PRÁCOU:
Pre nízku zamestnanosť cestujú občania do okolitých väčších miest alebo štátov. Najväčší počet mužov obchádza za prácou do Čiech, kde vypomáhajú na stavbách, pracujú v závodoch a pod. Menší počet rodín sa sťahuje do miest za prácou, pretože každodenná dochádzka je príliš drahá. Za prácou do Svidníka dochádza len veľmi málo občanov, a to najmä z okolitých dedín.
PRIEMYSEL:
Vo Svidníku je málo rozvinutý priemysel, čo spôsobuje hospodársku krízu regiónu. Nachádza sa tu strojársky (výroba strov pre potravinársky priemysel) a odevný priemysel.
POĽNOHOSPODÁRSTVO:
V súčasnosti sa tu nachádzajú len menšie poľnohospodárske družstvá, pretože veľké poľnohospodárske družstvo po revolúcií zaniklo. Nepestuje sa tu veľa plodín, pretože v regióne sa nato nenachádzajú príliš vhodné podmienky. Pestujú sa tu najmä zemiaky, kukurica a pšenica.
LESNÉ HOSPODÁRSTVO:
Pretože sú lesy v súkromných vlastníctvách ťažba dreva je rozvinutá. Drevo sa ťaží v okolitých lesoch a má široké využitie v drevárskom priemysle a nábytkárstve.

DOPRAVA:
Vo Svidníku je rozvinutá najmä cestná doprava. Nachádza sa tu jedna autobusová stanica SAD, ktorú využívajú obyvatelia okolitých dedín. Skoro každá rodina vlastní jedno auto, ktorým sa dopravujú do práce, školy atď. Naše cesty sú nekvalitné, nevlastníme žiadnu diaľnicu. Máme aj nevyužívané malé letisko, ktoré sa však v minulosti využívalo len vo veľmi výnimočných prípadoch.
SLUŽBY:
Pretože je mesto nerozvinuté, odráža sa to aj na službách. Neochotný personál a nehygienické podmienky v obchodoch, reštauráciách a hoteloch spôsobuje zaostávanie cestovného ruchu. V súčasnosti máme vo Svidníku dve supermarkety (Supermarket Dukla, Billa) a ďalší je vo výstavbe (Tesco). V niektorých potravinách neposkytujú prvotné potraviny, ktoré plno zodpovedajú kvalite. Reštaurácie sa v našom regióne málo využívajú, pretože ceny sú vysoké a nie je to výhodné. Dva hotely nezabezpečujú dostatočné služby pre náročnejších ľudí z okolitých štátov. Obyvatelia neposkytujú lacnejšie priváty, pretože nato nemajú najvhodnejšie podmienky. To všetko spôsobuje zaostávanie hospodárstva a cestovného ruchu.
CESTOVNÝ RUCH:
Pre nedostatok hotelov a možností ubytovania nie je cestovný ruch dostatočne rozvinutý. Najnavštevovanejšie sú najmä drevené kostolíky v okolitých dedinkách a skanzen priamo vo Svidníku. V minulosti sem v zimnom období prichádzalo mnoho zahraničných turistov na lyžiarsky vlek, ktorý je už v súčasnosti zrušený. Po obnove kúpaliska pod názvom Vodný svet sem začalo v lete prichádzať mnoho turistov, najmä Poliakov.
STAVEBNÉ PAMIATKY:
V našom meste je množstvo stavebných pamiatok. Medzi najznámejšie patria: gréckokatolícky chrám sv. Paraskievy, postavený v neskorobarokovom slohu, gréckokatolícky chrám P. Márie- klasitistický z čias okolo roku 1800, pamätná tabuľa M. I. Kutuzova bola odhalená v roku 1956 a symbolizuje prechod armády do Ruska po bitke pri Slavkove z roku 1805-1806 (je umiestnená na budove okresného úradu), pamätná tabuľa Alexandra Pavloviča, ktorá je inštalovaná v gréckokatolíckom chráme sv. Paraskievy, budova bývalého okresného súdu- účelová eklektická stavba z prelomu 19 a 20. storočia, kde prevažujú neoklasicistické prvky, v súčasnosti budova Podduklianskeho kultúrneho strediska, Pamätník Červenej armády- je jedným z novodobých pamiatok, je vyhlásený za národnú kultúrnu pamiatku, vypína sa na návrší nad dvanástimi spoločnými hrobmi 9000 vojakov, ktorí padli v boji o Dukliansky priesmyk, pamätná tabuľa Alexandra Marťaka, inštalovanaá v gréckokatolíckom chráme sv. Paraskievy , krajinského poslanca Uhorského snemu, obrancu obyvateľstva regiónu, ktorý zomrel v roku 1888, Socha am. gen. Ludvíka Svobodu (1895-1979), čestného obyvateľa mesta, veliteľa 1 čsl. armádneho zboru a prezidenta ČSSR. Nachádzajú sa tu aj dve múzeá a Galéria Dezidera Millyho umiestnená v barokovom kaštieli z 18.storočia. Galéria predstavuje vývoj ikonopisného umenia 16.-18. storočia, diela staršej a mladšej generácie výtvarných umelcov.
KULTÚRA:
Následkom hlbokých socialistických premien sa vytvorili v okrese priaznivé podmienky pre tvorivý a všestranný rozvoj kultúry a osvety. Vybudovala sa široká materiálna i kádrová základňa kultúrno-osvetových zariadení, nastal nebývalý rozmach kultúrno-výchovnej činnosti. Gottwaldovská zásada, že ,,kultúra patrí ľudu´´, sa naplnila. Súčasnú sieť kultúrnych zariadení tvoria okresné osvetové stredisko, okresná knižnica, Dukelské múzeum, Múzeum ukrajinskej kultúry a mestské kultúrne stredisko vo Svidníku. Kultúru dotvárajú ľudové súbory Makovica a Svitanček. Každoročne sa u nás konajú slávnosti Rusínov a Ukrajincov na amfiteátri vo Svidníku.

ZDRAVOTNÍCTVO:
Na ulici Mudr. Pribulu sa nachádza nemocnica s poliklinikou , ktorá poskytuje mnoho pracovných príležitostí. Zdravotníctvo je dostatočne rozvinuté a vzdelané. Veľa lekárov je v súkromníctve, ďalší lekári sú štátni. Mnohokrát sa však stane, že sú veľmi neochotní. V meste sa je spolu päť lekární, ktoré majú dostatočný počet liekov aby pokryli potrebu obyvateľov. Často sa však lieky v lekárni musia objednávať, pretože sú finančne náročné.
ŠKOLSTVO:
Vo Svidníku sa nachádza spolu päť základných škôl, dve gymnáziá, zdravotnícka stredná škola, odevná priemyslovka, strojárske a odevné učilišťie. Školstvo zahŕňa mnoho vzdelaných a ochotných učiteľov. Zo škôl odchádza mnoho úspešných a nadaných absolventov.
ZNÁME OSOBNOSTI OBCE:
Dezider Milly, Alexander Pavlovič, František Gibala, Dionyz Iľkovič, Vasiľ Biľák
PIESEŇ O MIESTNEJ KRAJINE:
Pieseň, ktorá sa zrodila v ťažkých sociálnych pomeroch sa slová A. Pavloviča: Koli muruvali bilu Makovicu (hrad pri Zborove):

Koli muruvali bilu Makovicu,
Honili na panske ubohu vdovicu,
Jednu nedilenku muža pochovala,
Druhu nedilenku syna porodila,
Tretiu nedilenku na pasdke jej hnali,
Na panske jej hnali pokoja nedali...