OBEC: Svidník
CHARAKTERISTIKA OBCE:
Mesto je úzko spojené s druhou svetovou vojnou. Nachádza sa v severnej časti pohoria Nízke Beskydy. Prvá písomná zmienka o meste pochádza z roku 1334 (Sudnici). V roku 1414 bolo založené mesto Svidník (Zuydnegh). Až do roku 1943 existovali dva samostatné mestské celky a to Vyšný a Nižný Svidník, neskôr zjednotenie do celku pod názvom Svidník. V zime roku 1914-1915 prebiehala na území mesta bitka Ruských a Rakúsko-Uhorských vojsk. Najviac obetí si však vyžiadala druhá svetová vojna. Na Dukle a vo Svidníku zahynulo tisíce Sovietskych, Nemeckých a našich vojakov. V meste a jeho okolí sa teda nachádza niekoľko pamätníkov obetiam vojny. Mesto je centrom Rusínskej a Ukrajinskej kultúry východného Slovenska. Každoročne sa v meste usporiadavajú festivaly Rusínov a Ukrajincov. Tejto národnostnej menšine sú venované múzeá vo Svidníku (múzeum Rusínskej kultúry a historicko-vojenské múzemu). Gregokatolícky kostol pochádza z prvej polovice 20.storočia. Galéria Dezidera Millyho bola rezidenciou rodiny Szirmaiových. Unikátne drevené kostolíky sa nachádzajú v dedinách Bodružal, Miroľa, Dobroslava, Hunkovce, Korejovce, Krajné Čierno, Ladomirová, Nižný Komárnik, Príkra, Šemetkovce a patria k najnavštevovanejším miestam regióna.
ZEMEPISNÁ ŠÍRKA:
S.Š.- 49,3´
ZEMEPISNÁ DĹŽKA:
V.D.- 21,5´
NADMORSKÁ VÝŠKA:
okolo 230 m.n.m.
NAJVYŠŠIA NADMORSKÁ VÝŠKA:
Nastavok- 752 m.n.m.
NAJNIŽŠIA NADMORSKÁ VÝŠKA:
tok Ondavy- 200-300 m.n.m.

HORNINY:
Svidník patrí do pásma flyšových pohorí. Využívajú sa najmä štrkopiesky a tehliarske hliny. Má málo nerastných surovín, ktoré nestačia na spotrebu, a preto sa musia dovážať.
POVRCHOVÉ CELKY:
Orograficky patrí územie do oblasti Nízkych Beskýd, celkovo Oravská vrchovina a Laborecká vrchovina. Predstavuje širokú zníženinu medzi horstavami Východných a Západných Karpát. Najväčšie výšky dosahuje v pohraničnom rozvodnom chrbte. Ten je pomerne úzky a prestúpený sedlami. Reliéf územia je typický flyšový, má mierne, hladko modelované tvary. Ondavská vrchovina sa pomerne rýchlo znižuje zo severu na juh.
PODNEBIE:
Celá oblasť leží v miernom pásme. Podnebie oblasi je vnútrozemské, ovplyvňované nadmorskou výškou. Priemerná ročná teplota sa pohybuje okolo 6-8´C. Najteplejšie je v júli a auguste (20-25´C). Množstvo zrážok charakterizuje oblasť Svidníka ako mierne vlhkú a chladnejšiu (700-800 mm).Najviac zrážok spadne v lete v mesiacoch jún, júl a na jeseň októbri a novembri. V zimnom období v horských kotlinách sú časté teplotné inverzie- na dne kotliny svahoch teplo. Maximálna snehová pokrývka v severnej časti je 80 cm, na inom území väčšinou 40 cm.

VODSTVO:
Územie širokého okolia Svidníka odvodňuje rieka Ondava, ktorá pramení v Ondavskej vrchovine pri obci Ondavka. Jej významnými prítokmi sú Ladomírka, Chotčianka, Vojtovce a Brusnička. Na rieke Ondava sa nachádza vodná nádrž Veľká Domaša s vodnou plochou 15 km2. Nádrž je v pomerne úzkom údolí, ktoré sa mierne rozširuje iba nad priehradným múrom, orientovaná je prevažne v smere sever-juh a severozápad-juhozápad. Poskytuje výborné podmienky pre rekreáciu, vodné športy a rybolov. Ďalšími dôležitými tokmi v regióne sú Radomka a Topľa.
Okolie Svidníka sa môže pochváliť bohatstvom minerálnych vôd. Najvýznamnejšia a najvýdatnejšia sústava minerálnych prameňov sa nachádza v obci Šarišský Štiavnik. Najvýznamnejší z nich je Šťava s výdatnosťou 25 l/g nachádzajúci sa v areáli kúpeľov. Z ostatných sú známe a často navštevované pramene v Radome a Dubovej.
PODY:
Pôdy sa v súčasnosti len veľmi málo využívajú. Zrašelinené pôdy sú veľmi vzácne.
druh pôd: hlinitý- stredne ťažké
typ pôd: hnedé pôdy

RASTLINSTVO:
Mierne svahy a nízke nadmorské výšky väčšiny územia dovolili už v minulosti spoznať dostupné časti na poľnohospodárske kultúry. V krajine okresu sú vo väčšej miere sekundárne borovicovo-brezové lesy, ružovo-trnkové kriačiny, na suchých podkladoch lieskové porasty a na menších lokalitách sa roztrúsene nachádzajú slatinné porasty, kde obyčajne prevládajú rôzne druhy ostríc, páperník širokolistý, metalica trsnatá a i. Charakteristickým druhom povodia Ondavy je veronika nikovitá, ktorá sa masovo rozšírila na vlhšie lúčne stanovištia alúvií, do dedinských záhrad, tráv a pod.
ŽIVOČÍŠSTVO:
Početné rozšírenie hmyzu často nevplýva najpozitívnejšie (muchy, komáre, ovady, včely, osy, mravce...). V hornej časti regiónu charakterizujú územie mlok veľký, salamandra škvrnitá, jašterica živorodá , sova dlochvostá, pôtik kapcavý, ďubník trojprstý. Zo vzácnych druhov dravcov sa tu nachádza orol krikľavý, včelár obyčajný, haja tmavá, bocian čierny, tesár čierny, orešnica perlavá, jariabok hôrny. Z cicavcov tu žije vlk obyčajný, rys ostrovid, mačka divá, kuna, lesná, kuna skalná, jeleň karpatský, srnec hôrny. Z vodného a brodivého vtáctva stojí za pozornosť pomerne početná populácia kolónia volaviek popolavých v povodí Ondavy. Pri vode žije aj bobor vodný. Ďalšie cicavce ako, los mokraďový, zubor európsky, medveď hnedý. Územie je zaujímavé aj pre entomológov s výskytom mnohých vzácnych druhov. Územie je tiež významné biotopmii všetkých skupín živočíchov.