obyvateľstvo: Zvláštnosťou Luxemburska je vysoký počet obyvateľov z iných krajín. Asi dve tretiny obyvateľstva sú Luxemburčania, asi desatinu tvoria Portugalci a zvyšok sú obyvatelia pochádzajúci z okolitých krajín. Prevažná časť obyvateľstva sa hlási k rímskokatolíckemu náboženstvu (96%).
školstvo: povinná školská dochádzka sa týka detí od 6 do 15 rokov. Luxembursko nemá žiadnu univerzitu, preto vysokoškolské štúdium musia študenti absolvovať v zahraničí.
povrch: Na severe sa nachádza pohorie Plateau Ösling, na juhu Gutland.
vodstvo: Najdôležitejšia rieka je Mosel, najdlhšou riekou je Sure.
priemysel a hospodárstvo: Luxembursko so svojim hrubým dôchodkom 36 tis. UDS na obyvateľa (1994) sa radí medzi najbohatšie krajiny sveta (je známe i ako „daňový raj“). Pre krajinu je charakteristické bankovníctvo, z priemyselných oblastí oceliarstvo, keramický priemysel, pivovarníctvo a textilný priemysel, ale v poslednom čase sa stretávame i s výraznou produkciou pri spracovaní dreva, kaučuku a plastických hmôt. Sektor služieb je tiež rozvinutý. Hrá dôležitú úlohu v EÚ ako ústrdie Európskeho parlamentu a Európskeho súdneho dvora.

I44
Luxemburg
Základy hlavného a sídelného mesta Luxemburského vojvodstva boli postavené v 4. st. ako rímska stanica v dobe normanských nájazdov. Jeho názov bol „Lucilinburhuc“. Siegfriedov hrad (r. 963) sa stal sídlom neskorších luxemburských vojvodov. Osada sa postupne dostavovala – v 10.st. boli postavené hradby a v roku 1244 získala mestské práva. 200 rokov (1247 – 1437) vládla v meste limburská dynastia. Mesto bolo niekoľkokrát dobyté. Až za vlády Ludvíka XIV. sa zmenilo na mohutnú pevnosť, ktorej výstavbu riadil významný inžinier Sébastien de Vauban. Mesto prešlo pod správu Rakúska, neskôr Francúzka. Za 1. i 2. sv. vojny bolo Luxembursko v spároch Nemecka. Krajina bola oslobodená v roku 1944, ale počas 2. sv. vojny bolo zničených a poškodených 1 256 budov.
Členitý terén mesta prekonáva asi 90 mostov (z 14. –20.st.).Významný je Adolfov most o dĺžke 230 m a výškou 46 m, na ktorého predmostí stojí novorenesančná budova sporiteľne s okrúhlou vežou.

I45
Staršia časť Luxemburského Notre-Dame pochádza z rokov 1613 – 1621 a upúta nás pekný renesančný portál. Nová časť (1935 – 38) je známa najmä vďaka krypte s renesančným náhrobkom (okolo r. 1610, so skupinovou plastikou Oplakávanie Krista), v ktorej sú uložené telesné pozostatky luxemburského vojvodu a čaského kráľa Jana, nazývaného Jan Slepý, ktorý bol otcom Karola IV.. V blízkosti sa nachádza radnica, pred ktorou stojí jazdecký pomník Viliama II..
I46
Pôvodná radnica v Ulici Gemüsemarkt s renesančným a barokovým krídlom bola upravená na vojvodský palác, na ňu nadväzuje budova parlamentu.
Vyhladkova cesta začína od Kostola sv. Michala a spojuje Zámocký most s vrcholom Kozie skaly, na ktorom stál luxemburský hrad. Tu sa nachádza i pomník ako pamiatka na návštevu J. W. Goetheho v r. 1792, okruhlé bašty, kasemat – základy starej valcovej veže a zrúcanina hranolovej Meluzíninej veže.

I47
V mestskom parku dominuje Villa Louvigni – výšková budova rozhlasovej stanice Radio Luxembourg a Mestská galéria so zbierkou obrazou zo 17. – 19. st.
Svojou architektúrou upúta Nové divadlo a veľký objekt Pescartové nadácie, ktorý slúžil (1944 – 5) ako hlavný stan 3. americkej armády.
Europské centrum - na ploche 3,5 km² stojí výšková budova (22 poschodí) a pred ním fontánka s plastikou víly Meluzíny.