Okrem Slnka pôsobí na Zem svojou príťažlivou silou aj jej jediná obežnica – Mesiac. Hmotnosť Mesiaca je asi 80 ráz menšia ako hmotnosť Zeme a jeho vzdialenosť od nej je asi 60 zemských polomerov. Pretože doba otočenia Mesiaca okolo vlastnej osi je taká istá ako jeho doba obehu okolo Zeme ( 27 dní 7 hodín 43 minút ), vidieť zo Zeme stále len jednu a tú istú privrátenú stranu. Mesiac, podobne ako Zem, nemá vlastný zdroj svetelného žiarenia a odráža slnečné žiarenie. Pri obehu Mesiaca okolo Zeme vznikajú fázy ( prvá štvrť, spln, posledná štvrť a nov).
Vplyv príťažlivej sily Mesiaca sa na Zemi prejavuje v podobe pravidelných deformácií tvaru Zeme,ktoré sa označujú ako slapové javy. Najvýraznejšie sa prejavujú na vodnej hladine svetového oceánu v podobe odlivu a prílivu. Morský príliv a odliv sa vystrieda na tom istom mieste dvakrát za deň. Príčinou je súčasné vzdúvanie oceána na privrátenej strane k Mesiacu v dôsledku jeho príťažlivosti a na odvrátenej strane v dôsledku prevahy odstredivej sily rotácie Zeme nad jej gravitačnou silou.
Na príliv a odliv pôsobí aj Slnko asi o 64% menšou príťažlivou silou, než je sila Mesiaca. Ak je Mesiac aj Slnko v jednej rovine so Zemou, ich príťažlivé sily sa znásobujú a spôsobujú skočný príliv, ktorý sa opakuje každých 15 dní. Naopak, ak je Mesiac v prvej a poslednej štvrti, t. j. Nie v jednej rovine so Slnkom, mesačná príťažlivosť je čiastočne narušená slnečnou príťažlivosť je čiastočne narušená slnečnou príťažlivosťou a vzniká hluchý príliv.
Slapové pohyby majú v pobrežných krajinách dôležité geografické dôsledky. Napríklad vysoký príliv umožňuje vpávať zaoceánskym lodiam hlboko do vnútrozemia cez ústia ceľkých riek ( Londý, Rotterdam, atď.). Energia morského prílivu sa využíva v prílivových hydroelektrárňach.

Planéty:Merkúr - posiata krátermi
Venuša - najteplejšia (zahalená oblakom,vytvára skleník)
Zem -
Mars - cela červená
Jupiter - najväčšia
Saturn - najkrajšia,najviac mesiacov (24)
Urán - má inú rotáciu
Neptún - modro zelená
Pluto - najchladnejšia,najmenšia,najvzdialenejšia