Počasie je okamžitý stav atmosféry. Podnebie (klíma) je dlhodobý priebeh,režim počasí (typickych meteorologickych situacii) na danom mieste.
Základné meteorologické prvky sú: slnečné žiarenie, teplota vzduchu, tlak vzduchu, výpar, vlhkosť vzduchu, oblačnosť a atmosférické zrážky, výška snehovej pokrývky, smer a rýchlosť vetra. Výrazom poveternosť sa vyjadruje približne rovnaký ráz počasia, ktoré trvá niekoľko dní.

Prúdenie vzduchu v troposfére
Z planetárneho hľadiska sú významné tlakové rozdiely medzi horúcim rovníkovým pásmom a studenými polárnymi oblasťami, ako aj medzi pevninami a oceánmi. Ich vyrovnaním vzniká zložitý systém vertikálneho i horizontálneho prúdenia vzduchu (vetrov), čo sa označuje ako všeobecná cirkulácia atmosféry. Coriolisova sila horizontálne prúdenie vzduchu odchyľuje na severnej pologuli napravo a na južnej naľavo (v smere pohybu)
Prúdenie vzduchu v horúcom pásme. Pozdĺž rovníka sa vzduch silne ohrieva od zemského povrchu, v dôsledku čoho vznikajú mohutné výstupné prúdy. Tým sa vytvára z teplotných príčin ekvatoriálne pásmo nízkeho tlaku vzduchu charakterické tíšinami alebo premenlivými vetrami. Výstupnými prúdmi nahoromadený vzduch sa vo výške rozdeľuje a smeruje k obratníkom ako antipasáty. Coriolisova sila ich postupne vychýli tak, že v priestore približne pozdĺž 30o až 35o severnej a južnej geografickej šírky prúdia pozdĺž rovnobežiek. Hromadením vzduchových hmôt sa pri zemskom povrchu vracia do ekvatoriálneho pásma nízkeho tlaku ako vzduchu ako stále vzduchové prúdy – pasáty. Aj tie stáča Coriolisova sila, takže na severnej pologuli vanie severovýchodný a na južnej juhovýchodný pasát.
Prúdenie vzduchu v miernom pásme. Časť vzduchových hmôt zo subtropického pásma vysokého tlaku vzduchu prúdi aj do pásiem nízkeho tlaku vzduchu miernych šírok oboch pologúľ. Aj tieto prúdy sa stáčajú a menia sa na vetry západných smerov, ktoré v miernych šírkach (a teda aj na Slovensku) prevládajú.
Prúdenie vzduchu v studenom pásme. V polárnych šírkach leží studený vzduch. Ten podmieňuje vznik (z teplotných príčin) oblastí vysokého tlaku vzduchu charakteristických východnými vetrami, ktoré prenikajú do pásiem nízkeho tlaku miernych šírok.

Vzduchové prúdy, ktoré vznikajú v dôsledku nerovnomerného ohrievania pevnín a oceánov a počas roka menia svoj smer, sa nazývajú monzúny. V zime nad pevninou sa vytvára oblasť vysokého tlaku, takže prúdenie smeruje z pevniny na oceán ako suchý a studený zimný monzún. V lete sa nad pevninou vytvára oblasť nízkeho tlaku, a preto prúdenie smeruje z oceánu na pevninu ako vlahu prinášajúci letný monzún s veľkým významom pre poľnohospodárstvo. Najvýraznejšiu monzúnovú cirkuláciu má južná, juhovýchodná a východná Ázia.
Aj na pomerne malých územiach sa vytvárajú tepelné, a tým tiež tlakové rozdiely, ktoré podmieňujú vznik miestnych vetrov. V pohoriach za slnečného dňa prúdi nahor dolinový vietor. Vzniká ako dôsledok akoby nasávania vzduchu vyhriatymi južnými svahmi. V noci sa vzduch ochladí a prúdi nadol ako studený horský vietor. V prípade, že prúdenie vzduchu prekoná vysokohorské bariéry (kaukaz, Alpy), na záveternej strane sa prejaví ako padavý nárazový a teplý vietor – főhn.
Známe sú tiež brízy, akoby monzúny v malom. Cez slnečný deň vanie bríza z chladnejšieho mora (jazera) na vyhriate pobrežie ako morský vánok. V noci má bríza opačný smer ako pobrežný vánok .
V kotlinách sa v noci (najmä v zimnom polroku ) hromadí ochladený ťažký vzduch z okolitých pohorí. V dôsledku toho sú v dnách kotlín nižšie teploty ako vo vyšších výškach. Teda od dna kotlín (kde často býva hmla) až po spodné časti pohorí s výškou teplota stúpa. Tento jav sa nazýva zvrat čiže inverzia teploty. Známe inverzie sú v Podtatranskej kotline pod Tatrami.