Atmosféra

Teplotná inverzia. V kotlinách sa v noci (najmä v zimnom polroku hromadí ochladený ťažký vzduch z okolitých pohorí). V dôsledku toho sú v dnách kotlín nižšie teploty ako vo vyšších výškach. Teda od dna kotlín (kde často býva hmla) až po spodné časti pohorí s vyšškou teplota stúpa. Tento jav sa nazýva zvrat čiže inverzia teploty.(Podtatranská kotlina).

Teplotný gradiet: Každych 100m teplota na zemskom povrch v priemere stupa o 0,6°C.

Miestne vetry v pohorí
Aj na pomerne malých územiach sa vytvárajú tepelné, a tým tiež tlakové rozdiely, ktoré podmieňujú vznik miestnych vetrov. V pohoriach za slnečného dňa prúdi nahor teplý dolinový vietor. Vzniká ako dôsledok akoby nasávania vzduchu vyhriatymi južnými svahmi. V noci sa vzduch ochladí a prúdi nadol ako studený horský vietor. V prípade, že prúdenie vzduchu prekoná vysokohorské bariéry (kaukaz, Alpy), na záveternej strane sa prejaví ako padavý nárazový a teplý vietor – főhn.
Známe sú tiež brízy, akoby monzúny v malom. Cez slnečný deň vanie bríza z chladnejšieho mora (jazera) na vyhriate pobrežie ako morský vánok. V noci má bríza opačný smer ako pobrežný vánok .

Vzduchové hmoty, atmosférické fronty, tlakové útvary

V závislosti od geografických oblastí, v ktorých sa vzduchové hmoty formujú, sa rozlišujú štyri základné typy vzduchových hmôt.
1. Arktická, resp. antarktická
2. Polárna, tiež miernych šírok
3. Tropická
4. Ekvatoriálna
Mimo ekvatoriálnej sa každá zo vzduchových hmôt delí na oceánsku (morskú) a kontinentálnu. Rozlišujú sa tiež teplé (prinášajúce oteplenie) a studené (spôsobujúce ochladenie) vzduchové hmoty.
Tri hlavné atmosferické fronty: arktický, polárny a tropický. Keď v severnom miernom pásme teplá vzduchová hmota preniká na sever a studená na juh, vytvorí sa na ich styku zvlnený front. Začnú sa formovať rozsiahle tlakové útvary: mimotropické tlakové níže – cyklóny (obsahujú teplý, a preto ľahší vzduch) a tlakové výše – anticyklóny (s chladnejším, a preto ťažším vzduchom). V podstate sú to vzduchové víry s priemerom 1 000 – 2 000 km. Najčastejšie sa formujú na polárnom fronte a postupujú od západu na východ.
Prechod putujúcich cyklón a anticyklón spôsobuje v príslušnej oblasti výrazné zmeny počasia, ktoré sú aj osobitne charakteristické pre mierne pásmo, a teda aj pre Strednú Európu.
Do tlakovej níže – cyklóny – prúdi vzduch zo všetkých strán, vzduch v nej vystupuje do výšky a tvorí sa oblačnosť. Z tlakovej výše – anticyklóny – prúdi vzduch špirálovite na všetky strany, a pretože zostupuje, znižuje sa jeho relatívna vlhkosť a zaniká oblačnosť. Preto v anticyklóne prevláda najčastejšie jasné, suché počasie (v zime so silnými mrazmi, v lete s vysokými teplotami)
Pre oblasť, ktorou prechádza cyklóna je typické počasie s veľkou oblačnosťou so zrážkami.
Tropické cyklóny majú charakter prudkých vírivých vetrov s rozsahom 200–500 km. Pre veľkú rýchlosť prúdenia majú často ničivé účinky, najmä v pobrežných oblastiach (čínsky tajfún, v USA hurikán).
Stacionárne cyklóny a anticyklóny charakteristické svojou stálou polohou. Islandská tlaková níž, azorská tlaková výš, v zime sibírska tlaková výš a v lete iránska tlaková níž.

Cyklóna v lete prší - ochladí sa a v zime sneží – oteplí sa.
Anticyklóna-