Vonkajšie procesy: Rozrušujú povrch utvorený vnútornými procesmi, pričom sa tvoria menšie formy georeliefu – morfoskulptúry. Väčšina vonkajších procesov pozostáva z troch časti:
1. oddeľovanie častíc hornín a pôdy (erózia – vodná, veterná, ľadovcová.)
2 . prenos oddeleného materiálu
3. usadenie materiálu.
Najmä na rýchlosť oddeľovania častíc ma veľký vplyv zvetrávanie hornín. Odnos materiálu súborom procesov sa vola denudácia. Dlhodobé pôsobenie denudácie zarovnáva morfoštruktúry a utvára ploché zarovnané povrchy.
Voda je najvýznamnejší vonkajší geomorfologicky činiteľ.

V morí a oceánov pôsobia kalové (turbibitné) prúdy, ktoré formujú podmorské kaňony.
Činnosťou pribrežnych prúdov, vĺn a príboja vzniká mnoho pobrežných odnosovych i akumulačných foriem georeliefu.
Na svahoch vzniká počas prívalových zrážok vodná erózia pôdy, ktorá vytvára plošnú eróziu..
Erózia stružkova a vymolova, ktorá vytvára – výmole
Výdatné dažde či náhle topenie snehu dochádza k tečeniu bahenného alebo bahenno – kamenného prúdu.
Mimo púšti a zaľadnených oblasti ma v krajine mimoriadny význam činnosť vodných tokov – riečne (fluviálne) procesy. Rieky prenášajú väčší štrkový materiál (splaveniny) vlečením po dne, jemný materiál (plaveniny) sa vo vode vznáša.
Najvyznanejšie koryta riek: nivy, terasy, kužele, delty..
Zvláštné tvary vznikajú rozpúšťaním hornín vodou – krasovým procesom. Vznikajú krasové formy, krasové jamy (závrty) – niekoľko metrov hlboké a široké lievikovité zníženiny, škraty – drobné žliabky a výčnelky na povrchu hornín; tiesňavy a kaňony – hlboké doliny so strmými svahmi. Podpovrchove krasové formy : jaskyne a často s kvapľovou výzdobou.

Ľubovolné geomorfologicke procesy, ktoré ohrozujú ľudstvo: Erózia, sopky, lavíny, zosuv pôd.