Pôdne typy Európy a Slovenska

Černozeme vznikli v strednej Európe prevažne na sprašiach v najsuchších a najteplejších územiach. Černozeme na Slovensku sú menej humózne ako pravé stepné, lebo sú vo vlhšom podnebí.
Hnedozeme lemujú černozeme z vlhšej strany. Vznikli prevažne na sprašiach v nížinných dubových lesoch. Prebieha v nich mierny posun ílových častíc presakujúcou vodou z hornej časti do spodnej, kde sa hromadia. Tým vzniká horizont B.
Hnedozeme prechádzajú do ilimerizovaných pôd na vlhších územiach. Vznikli hlavne na okraji nížin a v mnohých karpatských kotlinách väčšinou na sprašiach a sprašových hlinách, obyčajne pod dubovo- hrabovými lesmi. Tak sa vytvoril výrazne ochudobnený horizont A.
Pseudogleje sú v najvlhších častiach nížin a kotlín tam, kde presakujúca zrážkova voda narazí v hĺbke niekoľko decimetrov pod povrchom na málo priepustný horizont alebo vrstvu. Sú to málo úrodné pôdy.

V pohoriach strednej Európy a aj na Slovensku prevládajú hnedé lesné pôdy. Vznikli v lesnej zóne na zvetralinách nekarbonátových hornín. Podstatná časť týchto pôd je zalesnená. Spravidla sú to veľmi dobré pôdy pre lesné hospodárstvo.
Rendziny sú tiež prevažne horské pôdy vytvorené na zvetralinách karbonátových hornín. Prebieha v nich hromadenie kvalitného humusu. Sú často silne skeletnaté, udržia málo vlahy, s jednostranným obsahom živín.
Pozdĺž riek a potokov na riečnych nivách s usadeninami sa vytvorili rôzne široké pásy nivných pôd. V rôznej hĺbke je poriečna pórová voda s kolísavou hladinou počas roka.
Lužné pôdy- čiernice sú väčšinou na širokých nivách či rovinách ďalej od vodných tokov. Majú tmavosivý humusový horizont, čím pripomínajú černozeme. Podzemná voda je v hĺbke 1-3 m a kapilárnym zdvihom pôsobí na vrchnú časť pôdy. Preto väčšina čiernic je úrodnejšia ako černozeme.
Horizont - humusový A
- obohatený B
- materská hornina C
- podzemná voda G



Černozeme vznikli v strednej Európe prevažne na sprašiach v najsuchších a najteplejších územiach. Černozeme na Slovensku sú menej humózne ako pravé stepné, lebo sú vo vlhšom podnebí.
Hnedozeme lemujú černozeme z vlhšej strany. Vznikli prevažne na sprašiach v nížinných dubových lesoch. Prebieha v nich mierny posun ílových častíc presakujúcou vodou z hornej časti do spodnej, kde sa hromadia. Tým vzniká horizont B.
Hnedozeme prechádzajú do ilimerizovaných pôd na vlhších územiach. Vznikli hlavne na okraji nížin a v mnohých karpatských kotlinách väčšinou na sprašiach a sprašových hlinách, obyčajne pod dubovo- hrabovými lesmi. Tak sa vytvoril výrazne ochudobnený horizont A.
Pseudogleje sú v najvlhších častiach nížin a kotlín tam, kde presakujúca zrážkova voda narazí v hĺbke niekoľko decimetrov pod povrchom na málo priepustný horizont alebo vrstvu. Sú to málo úrodné pôdy.
V pohoriach strednej Európy a aj na Slovensku prevládajú hnedé lesné pôdy. Vznikli v lesnej zóne na zvetralinách nekarbonátových hornín. Podstatná časť týchto pôd je zalesnená. Spravidla sú to veľmi dobré pôdy pre lesné hospodárstvo.
Rendziny sú tiež prevažne horské pôdy vytvorené na zvetralinách karbonátových hornín. Prebieha v nich hromadenie kvalitného humusu. Sú často silne skeletnaté, udržia málo vlahy, s jednostranným obsahom živín.
Pozdĺž riek a potokov na riečnych nivách s usadeninami sa vytvorili rôzne široké pásy nivných pôd. V rôznej hĺbke je poriečna pórová voda s kolísavou hladinou počas roka.
Lužné pôdy- čiernice sú väčšinou na širokých nivách či rovinách ďalej od vodných tokov. Majú tmavosivý humusový horizont, čím pripomínajú černozeme. Podzemná voda je v hĺbke 1-3 m a kapilárnym zdvihom pôsobí na vrchnú časť pôdy. Preto väčšina čiernic je úrodnejšia ako černozeme.
Horizont - humusový A
- obohatený B
- materská hornina C
- podzemná voda G