Bioklimatické pásma a zóny

V ekvatoriálnom a tropickom pásme je po celý rok dostatok tepla, ale množstvo vlahy na súši je rôzne, čo zásadne vplýva na zonálne usporiadanie rastlinstva a živočíšstva. V pásme pozdĺž rovníka kde spadne aspoň 2 000- 3 000 mm zrážok sa rozprestierajú dažďové rovníkové lesy. Na jednom hektári možno nájsť až 400 druhov stromov. Pretože je celoročne dostatok tepla a vlahy, vzhľad lesa je po celý rok rovnaký. Žije tam množstvo druhov vtáctva, hmyzu, opíc,...Pre amazonské pralesy sú typické leňochod, mravčiar, vrešťan,... pre konžské pralesy najmä gorila a šimpanz.
V oblastiach, kde padá asi 1 000- 1 500 mm zrážok za rok, rozdelené sú na obdobie sucha a dažďov, drevinné porasty nadobúdajú xerofilný ráz. Veľa druhov v období sucha zhadzuje listy. S predlžujúcim sa obdobím sucha lesy prechádzajú do krovinných až trávnatých porastov. Trávnaté plochy s roztrúsenými stromami a kríkmi sa nazývajú savana. Trávnaté porasty saván a okrajov lesov poskytujú obživu mnohým druhom bylinožravcov, najmä kopytníkom, na ktorých výskyt sa viažu šelmy. Pre africké savany sú typické antilopa, zebra, žirafa, slon,...
Savanovéme lesu sa podobá monzúnový les v suchších oblastiach monzúnovej Ázie. Zo živočíšstva pre túto oblasť je charakteristický najmä slon indický, okuliarnik indický a tiger, ktorý prenikol až do mierneho pásma.

Savany postupne prechádzajú do polopúští a v blízkosti obratníkov, kde je extrémne sucho, nastupujú púšte. Rastlinstvo je chudobné na druhy. Uplatňujú sa suchomilné byliny, najmä sukulenty. Na miestach, kde sa vyskytuje podzemná voda, sú ostrovy bujnej stromovej vegetácie- oázy. V Afrike je pre ne typická palma datľová. Zviera- ťava.
V subtropickom a miernom pásme sa subtropické púšte ťahajú v pásmach pozdĺž obratníkov, prechádzajú postupne do suchomilných krovinných a bylinných porastov a ešte ďalej od obratníkov ich striedajú subtropické svetlé xerofilné redšie lesy. Nižšieho vzrastu. Dreviny v týchto oblastiach na zimu nezhadzujú listy. V oblastiach so suchým horúcim letom majú xerofilný ráz, napr. oliva, citrusy. Najrozšírenejšou formáciou sú veľmi husté krovinné porasty tvrdolistých drevín. V stredozemí sa najčastejšie nazývajú macchie.
Stredomorská oblasť má aj charakteristické druhy živočíchov. Napr. opica magot, dikobraz, jašterice,...
Oceány, z ktorých do priľahlých oblastí súše prenikajú zrážky monzúnového chrakteru. Dostatok vlahy a tepla zhruba po celý rok umožňuje rast bujných, druhovo bohatých a vždy subtropických lesov.
Medzi púšžami a lesmi mierneho pásma s nízkym úhrnom zrážok do 300- 350 mm leží zóna stepí. Nedostatok vlahy, vysoké teploty zabraňujú rozvoju lesa. Vyhovujú všsk riedkemu porastutráv, prípadne kríkov. V období väčšej pôdnej vlhkosti sa step zazelenie a bohato rozkvitne. Na stepiach žije mnoho hlodavcov, napr. zajac, syseľ,... a z vtákov najmä kurovité, napr. jarabica, prepelica,...
Podstatnú časť severného mierneho pásma zaberajú miešané lesy. Listnaté na zimu zhadzujú listy. Na územiach s oceánskym a prechodným podnebím sú rozšírené listnaté, najmä dubové a bukové lesy.
Ihličnazé lesy zaberajú širokú zónu, zvanú tajga, ktorá sa v Euroázii tiahne rovnobežkovým smerom od Škandinávie až po Tichý oceán. Tajgu tvoria viaceré druhy smrekov, smrekovcov a borovíc.
Živočíšstvo listnatých a ihličnatých lesov severného mierneho pásma. Typickí zástupcovia sú jeleň, medveď, rys, kuna lesná, tetrov, hlucháň.

Živočíšstvo Austrálie, Južnej Ameriky a Afriky. V Austrálii a na Novom Zélande žije mnoho vačkovcov, vtákopysk, z vtákov sú typické pštrosovité, napr. kivi, nandu. Niekoľko druhov vačkovcov žije v Južnej Amerike, pštrosovité sa vyskytujú aj v Afrike.
V zóne tundier sa les končí polárnou hranicou lesa. Smerom k pólom nastupuje podzóna krovitých tundier. V Európe ju tvoria najmä breza trpasličia. Ubúdaním tepla smerom k pólom sa výška krovín zmenšuje a namiesto nich nastupujú bylinné a machovo-lišajníkové porasty. Tia napokon vystrieda studená pustina.
Rastlinstvo svetového oceánu. V povrchových vrstvách vody, kde je dostatok svetla, žije podstatná časť rastlinstva, najmä mnoho rias. Časť živočíšstva bez výraznejšieho aktívneho pohybu spolu s rastlinstvom sa nazýva planktón. Dno hlbokých oceánov je veľmi chudobné na početný stav a druhy . Tvoria obrovské takmer pustinné plochy. Plytké šelfové vody sú domovom koralov, ktoré často tvoriaostrovy, ba až mohutné bariéry. Studené moria obsahujú viac rozpusteného vzduchu, preto majú aj viac planktónu, tada viac potravy pre živočíšstvo.Preto aj svetové loviská rýb sú v studených šelfových vodách. Na pobrežiach studených morí severnej pologule žijú tulene, mrože, ľadové medvede,...