V súlade so zmenou klímy s rastúcou nadmorskou výškou sa rastlinstvo usporiadalo do vertikálnych vegetačných útvarov, do vertikálnych zón, podzón, stupňov.
Vo vlhkých trópoch les vystupuje do výšky približne 3 500 m, v suchších trópoch ešte vyššie. Vyššie je krovinný stupeň prechádzajúci do zóny bylinnej vegetácie. Nad ňou je zóna vysokohorských pustín, ktorá prechádza do zóny večného snehu a ľadu.
Na Slovensku asi do výšky 550 m je dubový stupeň, v ktorom dominovali dubové a dubovo-hrabové lesy. Nad ním sa vytvoril bukový stupeň siahajúci približne do výšky 1 250- 1 300 m s dominujúcimi bučinami a jedľobučinami. Ešte vyššie sa rozprestiera smrekový stupeň, reprezentovaný smrečinami. Siaha po hornú hranicu lesa do 1 450 m v Malej Fatre a do 1 710 m vo Vysokých Tatrách. Nad ňou sa rozprestiera kosodrevinový stupeň s krovitými porastmi.

Smerom nahor kosodrevinu nahrádzajú vysokohorské (alpínske) spoločenstvá s častým výskytom plazivých nízkych kríčkov a tiež bylín s veľkými sýtofarebnými kvetmi. V stredenej Európe na miestach, kde sa voda stáva rozhodujúcim činiteľom, sa vyvíjajú lužné lesy. Na sústavne zaplavovaných územiach najmä väčších nížinných riek sú vŕbové a vŕbovo-topoľové lesy. Na častiach nív zaplavovaných len zriedkavo boli všeobecne rozšírené brestovo-jaseňové lužné lesy s hojne zastúpeným brestom, javorom, jaseňom. V zamočiarených zníženinách sa vytvorili slatinné jelšiny, z ktorých dodnes zostali len fragmenty. Na minerálne veľmi chudobných viatych pieskoch dominujú borovicové lesy. Na sutinách a skalách horských oblastí rastú tzv. sutinové lesy zložené z bresta horského, javora, jaseňa a líp. Inde zasa na skalnatých svahoch sú riedke borovicové porasty.