Dunaj je najväčšia stredoeurópska rieka. Prevažnú časť vody dostáva z Álp. Pod Bratislavou vytvára ramená. Najväčšie z nich, Malý Dunaj, ohraničuje úrodný Žitný ostrov. Pri Komárne ústi spolu s Váhom späť do Dunaja. Ešte predtým však priberá dudváh s Čiernou vodou.
Morava sa vlieva do Dunaja pod Devínom pri Bratislave. Tvorí časť našej hranice s Českou republikou a Rakúskom. Je to druhý najväčší prítok dunaja na našom území.
Váh je najdlhšou slovenskou riekou. Dĺžku má 390 km. Jeho dve zdrojnice, Biely Váh prameniaci pod Kriváňom vo Vysokých Tatrách a Čierny Váh prameniaci pod Kráľovou hoľou v Nízkych Tatrách.
Nitra pramení na južných svahoch Malej Fatry. Jej 200 km dlhý tok prechádza Hornonitrianskou kotlinou a Pounajskou nížinou.
Hron, ktorého 284 km dlhý tok oblúkovite prechádza stredom Slovenska sa vlieva do Dunaja pri Štúrove. Má úzke, pohoriami zovreté povodie s perovitou riečnou sieťou.
Ipeľ pramení v Slovenskom rudohorí. Preteká suchou Juhoslovenskou kotlinou. Ipeľ skoro taký dlhý ako Hron 254 km má temer 3-krát menší prietok.
Tisa tečie na jhouvýchodnom cípe Slovenska v dĺžke 7 km.
Slaná vytvára so svojimi prítokmi typický vejár. Odvodňuje južnú časť Slovenského rudohoria, časť Cerovej vrchoviny a Rimavskú kotlinu.
Hornád pramení v Nízkych Tatrách, odkiaľ tečie na východ na Kysak a potom na juh. Po štátnu hranicu má dĺžku 186 km.
Bodrog vzniká sútokom Ondavy a Latorice. Vejárovite sa zbiehajúce rieky spôsobovali najmä v minulosti časté povodne.
Rieky možno podeliť podľa režimu odtoku do troch typov: vysokohorského, stredohorského a vrchovinno-nížinného.
1.Vysokohorský typ riek: predstavuje u nás Dunaj, ktorý zásobujú vodou prítoky z Álp. Najvyšší stav vody majú začiatkom leta, keď sa vo vysokých pohoriach topí sneh a ľad. V zime, keď sú zrážky viazané vo forme snehu a ľadu, je stav vody najnižší.
2.Stredohorský typ riek: Má tiež najnižší odtok v zime. Sneh sa však v týchto polohách topí skôr, preto majú maximálny vodný stav na jar. Takýto režim majú horské toky Váhu, Hrona,...
3.Vrchovinno-nížinný typ riek: reprezentujú Dudváh, Nitra, Žitava,.. Najvyšší stav vody majú tiež na jar. Podružné maximum býva v zime, keď sa v nízkych polohách často topí sneh, pričom je malý výpar. Naopak, kocom leta a na začiatku jesene je výpar vody veľký a zrážky sú malé. Vtedy majú najmenej vody.
Jazerá sa na Slovensku vyskytujú prevažne v pohoriach. Vznikli tam ľadovcovou činnosťou. Najznámejšie sú Štrbské pleso, Skalnaté pleso,...Ďalšie jazerá na území Slovenska vznikli prehradením doliny zosunom. Také sú Morské oko vo Vihorlatských vrchoch. Menšie jazierka sa vytvorili v medzidunových depresiách vo viatych pieskoch na Záhorskej nížine, napr. Lakšárske jazero.
Umelé vodné nádrže majú za cieľ zachytávať vodu na rozličné využitie.Na Slovensku sa začali budovať v 15. a 16. storočí na chov rýb a vsúvislosti s banskou činnosťou v okolí Banskej Štiavnice (tajchy). V 19. storočí sa budovali na riekach v horských oblastiach nádrže (klauzy), ktoré pomáhali zvyšovať hladinu vody pri splavovaní dreva. Dnes sa využívajú hlavne na rekreáciu. Priehradné vodné nádrže budované po 2. svetovej vojne plnia viac funkcií. Chránia pred povodňami, slúžia na výrobu elektrickej energie, zásobovanie obyvateľstva, priemyslu a poľnohospodárstva vodou, i na šport a rekreáciu.
Zaujímavosti o referátoch
Ďaľšie referáty z kategórie
Vodstvo Slovenska
Dátum pridania: | 11.07.2005 | Oznámkuj: | 12345 |
Autor referátu: | kukolar3 | ||
Jazyk: | Počet slov: | 496 | |
Referát vhodný pre: | Gymnázium | Počet A4: | 1.8 |
Priemerná známka: | 2.93 | Rýchle čítanie: | 3m 0s |
Pomalé čítanie: | 4m 30s |
Podobné referáty
Vodstvo Slovenska | ZŠ | 2.9607 | 502 slov | |
Vodstvo Slovenska | GYM | 2.9842 | 500 slov | |
Vodstvo Slovenska | VŠ | 2.9488 | 10363 slov | |
Vodstvo Slovenska | GYM | 2.9576 | 1193 slov |