Rozloženie obyvatľov podľa rasy. Západnú Afriku kolonizovali Francúzi, východnú a južnú Afriku Angličania, značné územia tu mali aj Portugalci, Španieli, Belgičania a Nemci (do prvej svetovej vojny). Po druhej svetovej vojne sa spod koloniálnej závislosti oslobodili postupne všetky africké územia. K bielej rase patria arabsko-berberské skupiny žijúce na severe a potomkovia európskych kolonistov. K negroidnej rase patria bantuské kmene, sudánski černosi, nilótske kmene, prechodné skupiny na rozhraní bielej a čiernej rasy tvoria Fulbovia a Hausovia. V roníkových pralesoch žijú zvyšky pôvodného obyvateľstva malého vzrastu-Pigmejovia, Hotentoti.

Hospodárstvo. Z hospodárskej stránky jestvujú v Afrike dva odlišné typy hospodárstva, a to primitívne naturálne hospodárstvo (vo väčšine štátov) a vyspelé, trhovo orientované hospodárstvo (v menšine štátov, najmä v Juhoarickej republike). Je to dôsledok koloniálneho panstva, ale najmä celkovej ekonomickej zaostalosti kontinentu (napr. Etiópia patrila i patrí k najzaostalejším štátom na svete). V súčasnosti sa z Afriky vyváža okolo 90% všetkých vyťažených surovín a naopak, hotové výrobky sa do Afriky dovážajú. To viedlo k utvoreniu jednostranného hospodárstva, závislého od konjuktúry na svetovom trhu.

Základné regióny Afriky. Podľa rozmanitosti prírodného prostredia, etnických a rasových rozdielov možno v Afrike rozlíšiť päť regiónov, a to severnú, západnú, strednú, východnú a južnú Afriku. Štáty severnej Afriky. Patria sem: Egypt(Káhira), Líbya(Tripolis, Tárabulus), Tunisko(Tunis), Alžírsko(Džazair, Alžír) a Maroko(Ribát). Najvhodejšie podmienky na osídlenie a hospodárstvo poskytujú ich severné časti pri pobreží Stredozemného mora. Sú to významné africké štáty s tradíciou islamu a tendenciou posilniť jeho vplyv vo verejnom živote.

Západná Afrika. Tvorí ju veľká skupina štátov ležiacich pri pobreží Guinejského zálivu, ako aj štáty v západnej časti a vo vnútrozemí afrického kontinentu. Pre miestnu potrebu sa pestuje kukurica, ryža, proso, bataty, na export bavlník, kakaovník, podzemnica olejná. Relatívne k najvyspelejším štátom patrí: Nigéria(Abuja, Lagos), Ghana(Accra), k najzaostalejším patrí: Mauritánia(Nouakchott), Mali(Bamako), Niger(Niamey). Stredná Afrika. Tvorí ju oblasť Zirskej a Čadskej panvy. Rozľahlé tropické dažďové lesy predstavujú veľké zásoby rozličných drevín. Pestuje sa maniok kukurica, podzemnica olejná, ryža, bataty, na severe daťľová palma. Hospodársky najdôležitejšou oblasťou je zairská provincia Šaba s rozsiahlou ťažbou a sprcovaním medených rúd.

Východná Afrika. Rozsiahle územie od Sudánu až k jazeru Malawi. Pestuje sa kukurica, ryža, bataty, maniok, bavlník, na Zanzibare klinčeky. Hospodárstvo ako celok je na nižšej úrovni. Patrí sem: Sudán(Chartum), Etiópia(Addis, Abeba), Keňa(Nairobi), Tanzánia(Dodoma),... Južná Afrika. Tvorí ju územie južne od Zairskej panvy vrátane najväčšieho afrického ostrova Madagaskar. Patria sem hospodársky vyspelé štáty: Juhoafrická republika(Pretoria, Cape Town), Zimbabwe(Harare) i zaostalé: Botswana(Gaborone), Mozambik(Maputo). V poľnohospodárstve jestvuje primitívne naturálne hospodárstvo Afričanov a vyspelé farmy obyvateľov európskeho pôvodu. Osobitosťou etnického zloženia sú štyri skupiny obyvateľstva v JAR (Afričania, Európania, Ázijci a ich miešanci)

Problémy rasovej neznášanlivosti. Na území JAR boli vytvorené banbustany, územia obývané pôvodným obyvateľstvom, akési obdoby indiánskych rezervácií v Severnej Amerike. Štyrom z desiatich bandustanov (Transkei, Bophutatswana, Venda, Ciskei) vláda priznala štatút nezávislosti, ale žiadny štát sveta ich nezávislosť neuznal.