Prírodné pomery Severnej Ameriky

Rozloha celej Severnej Ameriky je 24,2 mil. km2.

Povrch. Povrch severnej, ľadovcom modelovanej oblasti žulového Kanadského štítu prechádza na juhu do rozsiahleho plató pokrytého v severnej časti lesom, v južnej časti prérijným rastlinstvom. Stredohorský reliéf Appalačských vrchov vytvára prírodnú hrádzu medzi atlantickým pobrežím a vnútrozemím. Kordillery predstavujú výškou, rozlohou a morfologickým členením významnú dopravnú a bioklimatickú prekážku.

Podnebie. Územie Severnej Ameriky zasahuje do všetkých klimatických pásiem, od polárneho, v oblasti Aljašky, až po subtropické, na polostrove Florida. V dôsledku poludníkovej orientácie väčšiny pohorí preniká horúci tropický vzduch hlboko do vnútrozemia, chladné arktické prúdenie s mrazom a snežením negatívne ovplyvňuje oblasti západného pobrežia. Hranica medzi suchou západnou časťou a vlhkou východnou časťou kontinentu prebieha približne na 100° z.d. Východná časť je zásobovaná zrážkami v oblasti Mexického zálivu a Atlantického oceánu. Chladný Labradorský prúd negatívne ovplyvňuje v zimnom období celú oblasť New Yorku a spôsobuje výrazné ochladzovanie. Nad panvou Mississippi sa stretávajú studené masy polárneho vzduchu s teplými vetrami od Mexického zálivu a ich spoločné vplyvy môžu poznačiť výsledky úrod; v niektorých prípadoch vznikajú ničivé vzdušné víry-tornáda.

Životné prostredie. Vážnym problémom Severnej Ameriky je ochrana životného prostredia. V prérijných onlastiach dochádza v dôsledku niekdajšieho vyrúbania lesných porastov k výraznej erózii pôdy. Škody spôsobené predovšetkým kyslými dažďami sú koncentrované v oblasti severovýchodu USA a v juhovýchodnej časti Kanady. Približne 50% kyslých dažďov, ktoré padajú na kanadské územie, spôsobuje priemysel USA. Severná Amerika dosiahla významné úspechy pri znižovaní emisií z automobilových motorov.