Prírodné pomery Južnej Ameriky

Povrch. Polovicu územia Južnej Ameriky vypĺňajú horské pásma. Morfologicky najvýraznejšie je pásmo Kordiller, ktoré tvorí základ stredoamerického kontinentálneho mostu a do priestoru Južnej Ameriky pokračuje popri západnom pobreží pod názvom Andy, ako dôležitá klimatická a dopravná bariéra. V andách je 50 činných sopiek. Medzi Andami a Brazílsko-guyanským štítom sa rozprestierajú rozsiahle nížiny-Orinocká, Amazonská, Laplatská, na ktorých veľtoky vytvárajú tersové a nivné roviny. Mohutné juhoamerické rieky patria vodnatosťou a rozlohou povodia k najväčším na Zemi (Amazon, Orinoco). V tektonickej depresii sa rozkladá jazero Titicaca.

Podnebie. Asi dve tretiny kontinentu ležia v tropickej oblasti. Výrazným klimatickým javom, najmä v oblasti tropickej strednej Ameriky, je výšková stupňovitosť. Najvhodnejšie životné podmienky pre obyvateľov tropickej Južnej Ameriky sú v pásme 1500 až 2500 m n.m. Najbohatšou rastlinnou (aj živočíšnou) formáciou je tropický dažďový les (rozkladá sa v povodí Amazonu a Orinoca, pri pobreží Brazílie a pozdĺž rieky Parana), ktorý prechádza do horských tropických i subtropických lesov a stepí.

Životné prostredie. Oblasť amazónie-aluviálna nížina rieky Amazon a jej prítokov s rozlohou viac ako 7 mil. km2-produkuje najväčšie množstvo kyslíka na svete a má veľký význam ako svetová ekobanka. OSN odhaduje, že ročne sa vypáli 50 000 až 200 000 km2 tropického lesa. Najdôležitejšími ekologickými problémami Južnej Ameriky sú odlesňovanie, erózia pôdy, priemyselné znečisťovanie ovzdušia, sladkých vôd i pobrežných vôd (vypúšťanie znečistených kanalizačných odpadov je jedným zo zdrojov nákazy cholerou).