Prírodné pomery Afriky

Afrika je druhý najväčší kontinent na Zemi, ktorého rozloha spolu s ostrovmi je vyše 30,3 mil km2. Osobitosťou jej polohy je súmerné rozloženie kontinentu na severnej a južnej pologuli.

Povrch. Afrika má zo všetkých kontinentov najmenej členité pobrežie. Jej povrch tvoria väčšinou náhorné plošiny rôznej nadmorskej výšky. Sredná výška kontinentu je 750 m, čo je po Ázii na druhom mieste medzi kontinentmi. Horotvornými pohybmi vznikli zníženiny a panvy. Na konci druhohôr a v treťohorách nastali vo východnej Afrike silné vertikálne pohyby, spojené s rozsiahlou sopečnou činnosťou. Vznikol tým systém východoafrických priekopových prepadlín vyplmených najväčšími africkými jazerami. Sopečnou činnosťou sa vytvorili rozsiahle lávové plošiny, alebo osamelé sopečné masívy a kužely. Z toho dôvodu má územie východnej a južnej afriky oveľa vyššiu nadmorskú výšku. Preto možno na horopisnej mape Afriky rozoznať tzv. nízku a vysokú Afriku. K nízkej Afrike patrí severná, západná a sredná Afrika. K vysokej Afrike východná a južná časť kontinentu.

Podnebie. Väčšina územia afriky leží v tropickej suchej oblasti, kde prechádzajú obidva obratníky. V severnej afrike je to územie púšte Sahara, v južnej púšť Kalahari. Do tropickej vlhkej, pasátovaj oblasti patrí východná afrika a územie medzi Sahelom a oblasťou rovníkového podnebia-jedno obdobie dažďov v roku. Do oblasti rovníkového podnebia patria územia po oboch stranách rovníka a západná Afrika pri pobreží Guinejského zálivu-dve obdobia dažďov za rok. V tejto oblasti pramenia aj najväčšie africké rieky-Kongo, Níl, Niger.

Rastlinstvo. Na rozšírenie rastlinstva má veľký vplyv najmä množstvo zrážok. Rastlinstvo pribúda smerom k rovníku a Guinejskému zálivu. V oblasti rovníkového podnebia sú rozšírené vlhké tropické dažďové lesy.