Priemysel a poľnohospodárstvo Ázie

Poľnohospodárstvo. V suchej západnej Ázii je poľnohospodárstvo odkázané na zavlažovanie a koncentruje sa pri riekach a do hôr. V monzúnovej Ázii rozlišujeme niekoľko poľnohospodárskych systémov. Pre menej rozvinuté krajiny južnej juhovýchodnej Ázie je typické rotačné poľnohospodárstvo, v rámci ktorého sa opakuje cyklus: vyrúbanie lesa-vypálenie-kultivácia-ponechanie ľadom. Rotačné poľnohospodárstvo produkuje potraviny na výživu obyvateľstva. Na plantážach prevláda vždy tá plodina, pre ktorú sú najvhodnejšie prírodné podmienky. Cukrová trstina dominuje na Jáve a Filipínach, kaučukovník v Malajzii a na Sumatre. Na plantážach sa pestuje tiež kakaovník, kávovník a palma olejná. Poľnohospodárske systémy Indie a Číny sa snažia zabezpečiť výživu svojho obyvateľstva. Vysoko intenzívny poľnohospodársky systém Japonska umožňuje časť produkcie vyváža (ryža), iné poľnohospodárske výrobky sa naopak dovážajú (hovädzie mäso, mliečne výrobky).

Priemysel. Najväčší priemyselný potenciál v Ázii má nesporne Japonsko, ktoré spolu s Kórejskou republikou vytvára najdôležitejšiu priemyselnú koncentráciu. Dominuje dopravné strojárstvo, hutníctvo, chemický priemysel, elektrotechnika a elektronika. Bohaté náleziská železnej rudy a čierneho uhlia podnietili vznik priemyselných oblastí v severovýchodnej a severnej Číne a v západnom Bengálsku v Indii. Obe oblasti sa špecializujú na hutníctvo, ťažké strojárstvo a energetiku. V priemyselnej oblasti lemujúcej pobrežie Perzského zálivu je rozvinutá len ťažba a spracovanie ropy.

Základné regióny.
Rozvinuté krajiny. Zastupuje ich Japonsko, Izrael, Tarecko. Japonsko má kľúčovú úlohu v mnohých medzinárodných finančných a ekonomických organizáciách. Rozvojová stratégia japonskej vlády je maximálna podpora vybraných perspektívnych odvetví, podpora súkromého sektora, financovanie riskantných a dlhodobo návratných projektov vládou, orientácia na export a ochrana trhu. Židia vybudovali ekonomicky prosperujúci štát, ktorého hrubý domáci produkt na osobu je 4-krát vyšší ako u jeho arabských susedov. V priemysle dominujú tri odvetvia-brúsenie diamantov, textilný priemysel a zbrojárstvo. Turecko má dostatok nerastných surovín (uhlie, železo, chróm), čo umožňuje rozvíjať ťažký priemysel, i ornej pôdy (33%ň.
Novoindustrializované krajiny. Dnes zaplavujú svetové trhy spotrebnými tovarmi, s cenami ktorých sa nedá súťažiť (Kórejská republika, Taiwan, Hongkong, Singapur, Thajsko, Malajzia). Kórejská republika rozvíja aj hutníctvo.

Menej rozvinuté krajiny. Bohaté ropné štáty oblasti Perzského zálivu využívajú zisky z predaja ropy na financovanie svojho ekonomického a sociálneho rozvoja. Libanon má tradíciu centra obchodu, služieb a vzdelanosti na Strednom východe. India a Čína-obe krajiny majú veľký ekonomický potenciál, ale hospodárskemu vzrastu bráni centrálne plánovanie, preľudnenosť poľnohospodárskych oblastí a v ndii tiež etnická a náboženská neznášanlivosť. Pakistan má len obmedzené podmienky pre poľnohospodárstvo, ale veľké nerastné bohatstvo. Najchudobnejšiu skupinu ázijských krajín tvoria štáty s minimálnymi prírodnými zdrojmi (Afganistan, Nepál, Bhután, Jemen, Bangladéš, Vietnam, Laos, Kambodža, Myanmar)..