Územia ležiace vôkol zemských geografických pólov na severnej a južnej pologuli majú podobné prírodné podmienky. Sú chladné, ich veľké časti pokrýva večný ľad.

Arktída. Severná polárna oblasť sa najčastejšie vymedzuje izotermou 10°C. vymedzená arktická oblasť má rozlohu asi 24,4 mil. km2, t.j. o niečo menšiu ako Afrika. Zahŕňa najsevernejšie časti Ázie, výbežky Európy ( sever Fínska a Nórska, časť polostrova Kola ), väčšiu časť Islandu, celé Grónsko, najsevernejšie časti americkej pevniny a arktické súostrovia Kanady.

Antarktída. Južná polárna oblasť sa najčastejšie vymedzuje tzv. antarktickou oceánskou konvergenciou. Tvorí ju zóna, v ktorej sa studené povrchové vody, plynúce od antarktickej pevniny, stretajú s teplými a slanšími vodami, prichádzajúcimi od rovníka, a ponárajú sa pod ne hlbín oceánu. Vymedzená antarktická oblasť zahŕňa približne dvojnásobok rozlohy Arktídy. Má rozlohu asi 13,2 mil. km2, čo predstavuje 8,8% zemskej súše.
Väčšinu povrchu Antarktídy pokrýva pevninový ľadovec, ktorý dosahuje priemernú mocnosť takmer 2 km ( maximálna mocnosť presahuje 4700 m ). Ľadová pokrývka Antarktídy ukrýva v sebe asi 80% všetkých zásob sladkej vody na Zemi. Veľkú plochu zaberajú šelfové ľadovce-ploché tabule ľadu, mocné niekoľko desiatok až stoviek metrov.
Fauna Antarktídy je veľmi chladné, s častými vetrami dosahujúcimi až silu uragánu. Tu bola nameraná najnižšia teplota na Zemi: -89.2°C. Pri pobreží vystupujú v lete teploty výnimočne nad bod mrazu.

Flóra. Život je vzhľadom na extrémne podmienky chudobný. Rastlinstvo sa obmedzuje na najodolnejšie lišajníky, machy a mikroskopické riasy, výnimočne aj trávy. Bohatší je život v mori a pri jeho brehoch. Hniezdia tu niektoré vtáky ( búrliváky, nelietavé tučniaky ), žijú tu tulene, uškatce a vo vodách množstvo rýb, z cicavcov veľryby a delfíny.
Nerastné suroviny. Moderné výskumy umožnili zmapovať nielen povrch svetadiela, ale poznať aj bohatstvo nerastných surovín ukrytých pod ľadom a priniesli mnoho ďalších vedeckých poznatkov. Nachádzajú sa tu ložiská uhlia, rudy a ropy. Antarktída sa stala „svetadielom vedy“. Všetky štáty zúčastnené na jej výskume sa zaviazali zmluvou z roku 1959 využívať studený svetadiel len na mierové účely.