Podnebie našej Republiky určuje poloha v severnom miernom pásme, kde sa striedajú 4 ročné obdobia. Nad naše územie sa dostávajú oceánske vzduchové hmoty zo západu a kontinentálne vzduchové hmoty z východu. Oceánske vzduchové hmoty prinášajú vlahu a zmierňujú teploty. Kontinentálne vzduchové hmoty sú sprevádzané suchom. Vzhľadom na predĺžený tvar územia v rovnobežkovom smere majú na západe Slovenska o niečo väčší vplyv oceénske a na východe kontinentálne vzduchové hmoty. Jednotlivé prvky podnebia ovplyvňujú na Slovensku predovšetkým nadmorská výška.
Počasie sa charakterizuje ako momentálny stav ovzdušia.

Teplota vzduchu podmieňuje hlavne nadmorská výška. Na každých 100 m nadmorskej výšky klesá od 0,3°C do 0,7°C. V zime sa miestami vyskytujú teplotné inverzie, kedy je teplotný gradient opačný. Studený vzduch vtedy stečie do kotlín a dolín, kde je zamračené a chladno, kým na slnkomk vyhriatych vrcholoch hôr je vyššia teplota. V dlhoročných priemeroch je najchladnejší mesiac január. Priemerná januárová teplota je na Podunajskej nížine –1°C až –2°C. v ostatných nížinách a nízko položených kotlinách je o 1 až 2°C nižšia. S rastom nadmorskej výšky klesá a na najvyšších vrcholoch tatier dosahuje hodnotu –11°C. Najteplejší mesiac je obyčajne júl. Priemerné júlové teploty dosahujú na našich nížinách 20°C, ale na vrcholoch Tatier len okolo 4°C.
Zrážky padajú u nás vo forme dažďa i snehu. Najmenej zrážok spadne za rok v Podunajskej nížine okolo 520 mm. Najbohatšie na zrážky sú najvyššie pohoria. Najvlhším miestom na Slovensku je Zbojnícka chata vo Vysokých Tatrách (2 130 mm). Rozdelenie zrážok počas roka nie je rovnomerné. Na leto pripadá približne 40%, na jar 25%, na jeseň 20% a na zimu 15ˇročných zrážok.. Najdaždivejšie mesiace sú jún, júl, najmenej zrážok spadne v januári a vo februári. V zime padá veľká časť zrážok vo forme snehu.

Klimatické oblasti vyjadrujú priestorové rozdiely podnebia na našom území. Klimatické oblasti sú podmienené výškovou členitosťou Slovenska. Územia Slovenska je rozčlenené do troch klimatických oblastí: teplej, mierne teplej a chladnej.
1.Teplá klimatická oblasť: zaberá nížiny a nízko položené kotliny do nadmorských výšok 400 m. Má najviac slnečnéhop svitu a najvyššie teploty. Zrážok je pomerne málo, od 520 do 750 mm.
2.Mierne teplá klimatická oblasť: nadväzuje na predošlú a siaha do nadmorských výšok 800 m. Zrážok spadne viac ako v teplej klimatickej oblasti. Ä
3.Chladná klimatická oblasť: sa vyskytuje v najvyšších polohách pohorí v nadmorských výškach nad 800 m. Zrážok je najviac. V Tatrách dosahujú až 2 000 m ročne.