Obyvateľstvo Severnej a Južnej Ameriky

Severná Amerika. Pôvodní obyvatelia, indiáni, prišli do Ameriky asi pred 20-30 tisícmi rokmi zo severovýchodnej Ázie cez Beringov prieliv. V USA sa vytvorili tri hlavné koncetrácie obyvateľstva-na atlantickom pobreží, v jazernej oblasti a na tichomorskom pobreží. Významný podiel na vzraste počtu severoamerických obyvateľov má migrácia-ročne pribúda viac ako 500 000 prisťahovalcov, najmä z Južnej Ameriky, Ázie a Európy.

Základné regióny.

Kanada. Člen Commonwealthu, je rozvinutou priemyselno-poľnohospodárskou krajinou. Asi 40% kanadskej populácie tvoria Anglokanaďania, 30% Frankokanaďania, ktorí žijú najmä v provincii Quebec. Medzi významné národnostné menšiny patria aj prisťahovalci z ČSFR.

Spojené štáty. Tri štvrtiny obyvateľov USA sú európskeho pôvodu, 12% obyvateľstva tvoria černosi, 8% pochádza z Južnej Ameriky a asi 3% z Ázie. Pôvodní obyvatelia krajiny-Indiáni a Eskimáci (Inuitovia)-tvoria len 0,5% populácie. Po Mexiku, Španielsku, Argentíne a Kolumbii žije na území USA najviac španielsky hovoriacich obyvateľov. Populácia Spojených štátov celkove starne, obyvatelia starší ako 65 rokov tvoria 23,3%. Významná je vnútorná migrácia obyvateľstva. Najrýchlejšie sa zvyšuje hustota zaľudnenia v štátoch Juhu (Florida, oblasž Mexického zálivu, juhovýchod USA) a Západu, predovšetkým v Kalifornii, najľudnatejšom štáte USA.

Južná Amerika. Južná Amerika je najmladším regiónom na svete, lebo 45% všetkých obyvateľov tvorí mládež vo veku do 15 rokov. Pôvodní obyvatelia-indiánske národy a plemená-sa hojne zmiešali s prisťahovalcami. Asi 30% obyvateľov ja belošského pôvodu a len desatina populácie pripadá na pôvodné obyvateľstvo. Silné premiešanie rás, spoločná kultúra a náboženstvo spôsobili, e rasová neznášanlivosť je nižšia ako v iných častiach sveta.
Základné regióny. Latinskoamerické štáty delíme z geografického hľadiska na päť skupín.

Stredoamerické štáty. Najväčším štátom Strednej Ameriky je Mexiko (Ciudad de Mexiko). Hospodárstvo štátu sa zakladá na ťažbe nerastných surovín, poľnohospodárskej produkcii a rozvíjajúcom sa spracovateľskom priemysle. Pre zahraničný obchod je významné priame susedstvo s rozsiahlym trhom USA.

Štáty karibskej oblasti. Tu zaraďujeme Kolumbiu(Bogota), Venezuelu(Caracas), Guyanu(Georgetown), Surinam(Paramaribo),...s dôležitou ťažbou nerastných surovín a prevažujúcou poľnohospodárskou produkciou.

Brazília. Priemyselno-poľnohospodársky štát, je jednou z najvyspelejších krajín Južnej Ameriky. Hlavnou poľnohospodárskou oblasťou je územie na juhu krajiny, štáty Sao Paulo a Parana. V chove dobytka je Brazília na druhom mieste na svete.

Laplatské štáty. Tri štáty: Argentína(Buenos Aires), Uruguaj(Montevideo), Paraguaj(Asuncion). Argentína je objemom priemyselnej výroby na obyvateľa najvyspelejšou latinskoamerickou krajinou. Argentína je sebestačná v produkcii potravín a v ťažbe ropy.

Andské štáty. Okrem Chille(Santiago de Chille), kde prevládajú belosi, sú Ekvádor(Quitto), Peru(Lima) a Bolívia(Sucre, La Paz) osídlené prevažne Indiánmi a miešancami. Sever Chille vypĺňajú púšte, stredná časť krajiny je vhodná pre poľnohospodárstvo.