referaty.sk – Všetko čo študent potrebuje
Vieroslava
Pondelok, 30. marca 2020
Geologické pásma Slovenska
Dátum pridania: 06.07.2005 Oznámkuj: 12345
Autor referátu: kukolar3
 
Jazyk: Slovenčina Počet slov: 489
Referát vhodný pre: Gymnázium Počet A4: 1.9
Priemerná známka: 2.93 Rýchle čítanie: 3m 10s
Pomalé čítanie: 4m 45s
 
V dôsledku vývoja (spôsobené viacerými fázami vrásnenia) vznikla v Karpatoch pásmová geologická stavba. Smerom od vonkajšej strany kaspatského oblúka (približne od severu na juh) možno vyčleniť geologické pásma, ktoré sa odlišujú vlastnosťami a vekom hornín:
čelná karpatská predhlbeň, flyšové pásmo, bradlové pásmo, jadrové pohoria, sopečné pohoria, neogénne kotliny.
1. Čelná karpatská predhlbeň: lemuje oblúk karpatských pohorí z vonkajšej strany. Na našom území sa nevyskytuje. Má nížinaté územie, ktoré budujú nespevnené, alebo slabo spevnené íly, piesky, štrky.

2. Flyšové pásmo: tvoria rozsiahle pohoria na severozápade a severe Slovenska. Začína Myjavskou pahorkatinou a Bielymi Karpatmi. Tiahne sa západne od Váhu cez Kysuce, Oravou poze Tatry na Spiš, Šariš a severnú časť východného Slovenska. Pohoria budujú niekoľko tisíc metrov mocné vrstvy striedajúcich sa pieskovcov a ílovcov, menej zlepencov. Pre vodu priepustné vrstvy pieskovcov sa striedajú a nepriepustnými vrstvami ílovcov. Preto majú flyšové pohoria nepostačujúce zásoby podzemných vôd. Chudobné sú aj na nerastné suroviny. Ťaží sa v nich len pieskovec, ktorý sa používa na stavebné účely.
3. Bradlové pásmo: predstavuje úzky pruh, ktorý oddeľuje Vonkajšie flyšové Karpaty od Vnútorných. Začína pri Podbranči na Myjavskej pahorkatine. Odtiaľ prechádza cez Biele Karpaty, kde vynikajú Vršatské bradlá, pozdĺž Váhu k Žiline, na Oravu a do Poľska. Na naše územie sa vracia pri Dunajci, kde buduje Pieniny. Ďalej pokračuje cez Hanušovce a Humenné na Ukrajinu. Sliene a vápence bradlového pásma sa ťažia na výrobu cementu.
4. Jadrové pohoria: sa rozprestierajú v strednej časti Západných Karpát. Predstavujú mozaiku pohorí a kotlín od Malých Karpát cez Strážovské vrchy, Malú a Veľkú Fatru, Tatry až po Slovenské rudohorie. Základ geologickej stavby pohorí jadro-tvoria žuly, granodiority a rozličné premenené horniny (ruly, svory, fylity). Obsahujú rudy železa, medi, antimónu, azbest, magnezit a mastenec. Na kryštalických jadrách sú uložené vrstvy bridlíc, pieskovcov, slieňov, vápencov, dolomitov, kremencov. Bohaté zásoby vápenca, ktorý sa využíva na výrobu cementu, vápna, ako stavebný kameň a v.hutníctve. Niektoré časti jadrových pohorí boli v paleogéne zaliate morom. V ňom sa usadzovali zlepence, vápence, pieskovce a ílovce. Tieto horniny sa označujú ako centrálnokarpatský paleogén.

5. Sopečné pohoria: sa tiahnu po oboch stranách stredného Hrona v oblasti Slovenského stredohoria. Tvoria tiež Matransko-slanskú oblasť tiahnucu sa od Burdy cez Cerovú vrchovinu a Slanské vrchy po Vihorlat. Pohoria budujú lávové andezity, ryolity, dacity a čadiče. V puklinách hornín vznikli z horúcich vôd a pár žilné ložiská rúd farebných a vzácnych kovov. Kremenné žily v okolí kremnice obsahujú zlato a antimonit. Andetity a čadiče sa ťažia na stavbu ciest a domov.
6. Neogénne kotliny: na južnom okraji Karpát sa utvorili rozsiahle kotliny: Viedenská kotlina (jej súčasťou ja Záhorská nížina), Malá dunajská kotlina (jej súčasťou je Podunajská nížina), a Veľká dunajská kotlina (jej súčasťou je Východoslovenská nížina). V moriach a jazerách sa usadzovali mocné sedimenty štrkov, pieskov, ílov a sopečných tufitov. Rozkladom drobných morských živočíchov sa v nich vytvorili ložiská ropy pri Gbeloch a plynu pri lábe na záhorskej nížine. Pri Kútoch, Handlovej, Novákoch a Veľkom krtíši sa usadili ložiská hnedého uhliaa lignitu. V solivare pri Prešove sa vyskytujú ložiská soli.
 
Copyright © 1999-2019 News and Media Holding, a.s.
Všetky práva vyhradené. Publikovanie alebo šírenie obsahu je zakázané bez predchádzajúceho súhlasu.