Veľká Fatra

Veľká Fatra leží na strednom Slovensku a zahŕňa predovšetkým rovnomenné jadrové pohorie, tiahnuce sa severojužným smerom. Okrem toho k oblasti rátame priľahlú časť Turčianskej kotliny od záp. úpätia pohoria až po rieku Turiec, resp. Váh na JZ po potok Žarnovica. Na juhu hraničí Veľká Fatra s Kremnickými vrchmi, na východe s Nízkymi Tatrami a na severe s Chočskými vrchmi a Malou Fatrou. V minulosti sa niekedy chápali ako súčasť Veľkej Fatry aj Kremnické vrchy.

Vodstvo
Prevažná časť Veľkej Fatry patrí do povodia Váhu, len malú časť odvodňujú potoky Bystrica a Starohorský potok do Hrona. Najdôležitejším tokom je rieka Váh, pretekajúca pohorím v hlbokej doline v jeho S časti a oddelujúca severnú, šípsku časť od hlavnej masy pohoria.Váh je tu už pomerne mohutná rieka. Pre Veľkú Fatru je však tokom allochtónnym, cudzorodým, lebo zberná oblasť väčšiny jeho vôd leží na svahoch Vys. a Níz. Tatier, Chočských vrchov a Liptovskej kotliny. Jeho prietok počas roka je pomerne vyrovnaný.

Podnebie
Vo Veľkej Fatre, podobne ako v iných vyšších pohoriach Slovenska, je klimatická charakteristika závislá od reliéfu a s ním súvisiacej nadmorskej výšky.Vyplíva to z relatívne malých horizontálnych vzdialenastí a veľkých výškových rozdielov, ktoré majú zásadný vplyv na teplotu, zrážky, silu a smer vetra a i. V mierne teplej oblasti leží úsek Turčianskej kotliny, dolina Váhu ako i najzápadnejší výbežok Liptovskej kotliny pri Ružomberku, ktorá je vlhká až veľmi vlhká s chladnou zimou. Prevažná časť pohoria patrí do chladnej klimatickej oblasti. V Turčianskej kotline zrážky dosahujú do 800 mm. Oproti tomu v Liptovskej kotline sú zrážky nižšie, i napriek vyššej nadmorskej výške, spôsobuje to zrážkový tieň Veľkej Fatry v prevládajúcom západnom prúdení.

Živočíšstvo
Rozsiahle lesné pásmo Veľkej Fatry s bohatým zastúpením horských ihličnatých a zmiešaných lesov podmieňuje početné rozšírenie živočíšstva tzv. montánneho typu. Z cicavcov tu ešte dnes nachádzajú útočište také význačné druhy ako sú veľké šelmy medveď a rys. Veľká Fatra je po Nízskych Tatrách pohorím s najväčším počtom medveďov.Z ostatných šeliem možno spomenúť kunu lesnú a kunu skalnú, líšku, zriedkavejšieho jazveca a mačku divú. Z drobných cicavcov sa tu vyskytujú veverice, hrdziaky, ryšavky, chránený plch hôrny a pĺšik lieskový, hraboš močiarny, piskor vrchovský a myšovka vrchovská. V lesoch žije v hojnom počte zastúpená jelenia zver. Známymi poľovnými revírmi sú najmä Ľubochnianska, Gaderská a Blatnická dolina. Kedysi hojné diviaky sú dnes zriedkavejšie. Predpokladá sa, že ich úbytok súvisí s vyšším počtom medveďov, obeťou ktorých sa stávajú najmä mladšie jedince. V horských lesoch žije veľa charakteristických druhov vtáctva, z ktorých treba uviesť predovšetkým významné kurovité vtáky- hlucháňa, jariabka a zriedkavejšieho tetrova.