ÚVOD

Okres Veľký Krtíš vznikol na základe vládneho nariadenia č. 36/68 Zb. zo dňa 28.februára 1968. Na jeho území žije 46 941 obyvateľov, pričom na 1 km2 pripadá 55, 29 obyvateľov (k 1.1.1996). Hlavným centrom a okresným mestom územia je Veľký Krtíš s 14 168 obyvateľmi (k 1.1.1996). Vznikol spojením rovnomennej obce a novovybudovaného sídliska. Je kultúrno-spoločenským a hospodárskym centrom okresu a sídlia v ňom všetky orgány štátnej správy.
Veľký Krtíš a jeho okolie sa stalo rodiskom mnohých význačných osobností kultúrneho, spoločenského, umeleckého, vedeckého a politického života. Narodil sa tu A.H.Škultéty – prvý riaditeľ prvého slovenského gymnázia v Revúcej, Vsevolod Čechovič – geológ a objaviteľ modrokamenského uhoľného ložiska, Branislav Hronec – hudobný skladateľ a klavirista, Karol Rafanides – evanielický farár a hudobný skladateľ. V Plachtinciach sa narodili Jozef Kvietik a Jozef Pántik, Modrý Kameň je rodiskom Milana Kňažka.

1.FYZICKO-GEOGRAFICKÉ POMERY

1.1.Poloha mesta a okresu
Okres Veľký Krtíš vypĺňa juhozápadnú časť stredného Slovenska,
Bansko-bystrického kraja. V jeho strede, na svahoch Krupinskej planiny, ktorá postupne splýva s Ipeľskou kotlinou, leží sídlo okresu, mesto Veľký Krtíš.Pôvodná obec bola založená v doline po obidvoch stranách potoka Krtíš, v smere sever – juh. Okres zahŕňa 71 obcí, z toho dve mestského typu a susedí na východe s okresom Lučenec, na severe s okresom Detva a Zvolen, na severozápade s okresom Krupina a na západe s okresom Levice.
„Geografickú polohu určujú súradnice 19°21´v.z.d. a 48°13´s.z.š. Severne od Veľkého Krtíša sa nachádza druhé mestské sídlo okresu, Modrý Kameň so starobylým hradom. M Kameň bol sídlom okresu v rokoch 1923-1960.“ (Veľký Krtíš, 1997, s. 9.)
Smerom na východ vo vzdialensoti asi 7km sa nachádza obec Pôtor a asi 2 km smerom na juh samostatná obec Malý Krtíš. Juhozápadne od V. Krtíša leží obec Dolné Plachtince, známa vinohradníctvom a ovocinárstvom. Katastrálne hranice medzi V. Krtíšom, Plachtincami a Dačovým Lomom boli v minulosti hranicou dvoch historických regiónov, Novohradu a Hontu.
Poloha mesta je z komunikačného hľadiska výhodná. Nachádza sa na trase Lučenec – Zvolen – Levice. Od štátnej hranice s Maďarskou republikou na juhu okresu, hraničného prechodu Slovenské Ďarmoty-Balassagyarmat, je mesto vzdialené 17 km.

1.2.Katastrálne územie
„Katastrálne územie má v súčastnosti 1500,872 ha, z toho zastavané plochy zaberajú 171,6064 ha, vodné plochy 11,0639 ha, poľnoshospodárska pôda 691,6971 ha, lesná pôda 497,3400 ha a ostatné plochy 129,1671 ha. Kataster mesta je ohraničený na severe lokalitou Dúbrava, na juhu Hlavy a najvýchodnejšie vymedzuje územie línia Stracinského potoka, s miestnou časťou Hlboké. Najzápadnejšie ohraničuje územie línia v smere Ostrý vrch a Klinkovica. Územie susedí s chotármi obcí Malý Krtíš, Veľké Straciny, Dolné Strháre, Modrý Kameň, Dolné Plachtince, Obeckov.“ (Veľký Krtíš, 1997, s. 9.)

Územie dnešného okresu patrilo v minulosti k Novohradu a Hontu. Na území obce sa našlo sídlisko a popolnicové pohrebisko pilinskej kultúry z mladšej doby bronzovej. Obec V. Krtíš sa po prvýkrát spomína v roku 1274 ako kráľovský majetok. Ďalšie správy sú zo 16. storočia, z čias tureckej nadvlády.
„Vznik názvu obce sa vysvetľuje dvojakým spôsobom: jeden sa odvodzuje od slov „krt, krtica“, druhý podáva ľudová povesť. Ľudový výklad názvu sa opiera o legendu, podľa ktorej na vrchu Nebojsa neďaleko obce trúbil veliteľ Lehel na svojom rohu – trúbe. V maďarskom jazyku je roh – kurt a od toho údajne dostala obec meno „Kurtos“ – Krtíš. Názov obce zrejme pochádza od mena rodu Kurtosovcov. Zakladateľom tohoto rodu bol Madách, známy aj ako Zubratha.“ (Paule, 1985)
2.KLIMATICKÉ POMERY
Na území mesta nie je komplexná meteorologická stanica. Pre klimatickú charakteristiku slúžia a používali sa aj v minulosti údaje zo stanice v Želovciach, ktorá sa uvádza ako najnižšie položená stanica v nadmorskej výške 154 m.n.m. a je len doplnková. Druhá stanica sa nachádza v Dolných Plachtinciach, v nadmorskej výške 208 m.n.m. a je ombrometrická (tj. meria spadnuté množstvo vodných zrážok). Táto stanica začala pozorovanie 24.07.1964.

2.1.Teplota vzduchu
Teplota vzduchu je jedným z určujúcich činiteľov pre celkový charakter krajiny. Podľa priemernej teploty je júl najteplejším mesiacom vo všetkých polohách územia. Najvyššia priemerná teplota bola nameraná v r.1983 a 1994 (príloha – tabuľka č. 1). Podľa priemernej mesačnej teploty vzduchu býva spravidla najstudenším mesiacom január, no pri premenlivosti teploty vzduchu v strednej Európe ním býva aj február.
V ročnom chode teploty sa aj na našom území vyskytujú určité singularity, ako napr. oteplenie začiatkom februára (hromničný odmäk) s nasledujúcim novým ochladením, ochladenie v polovici marca, ochladenie koncom 1.dekády mája (ľadoví muži), ochladenie okolo 8.júna (Medard), vrcholenie leta v polovici júla, oteplenie koncom novembra, oteplenie v polovici 3.dekády decembra (vianočný odmäk) a vrcholenie zimy. Extrémne teploty umožňujú zistiť rozkyv (amplitúdu) teploty vzduchu, určiť charakter dní podľa výskytu maximálnej teploty dňa.

2.2.Zrážky
Atomosferické zrážky majú rozhodujúci význam ako ukazovateľ podnebia. Najvyššie úhrny zrážok boli namerané v r. 1970 a 1966, kedy bol ročný úhrn vyšší ako 700 mm. Najnižšie úhrny zrážok boli v roku 1986 – 401 mm (príloha – tabuľka č. 2). Najvyššie hodnoty zrážok sa vyskytujú najčastejšie v období letných búrok, a to v mesiaci júl a august. Prietrž mračien, prudké dažde sprevádzané ľadovcom spôsobili povodne 5.-7.mája 1984. Inak je pre V. Krtíš charakteristický nízky úhrn zrážok.

2.3.Veterné pomery
Vietor je dôležitým nositeľom rázu počasia, lebo často predstavuje prílev novej vzduchovej hmoty s odlišnými meteorologickými prvkami. Prúdenie vetra je ovplyvnené aj orografickými pomermi. V Ipeľskej kotline prevláda juhozápadný a severovýchodný vietor.
Komplexným zhodnotením viacerých prvkov sa určujú klimatické oblasti. Podľa údajov v tabuľke č. 3, kde sú uvedené dlhoročné priemery, patrí V. Krtíš do mierne teplej až teplej oblasti s mierne suchou a mierou zimou.

3.GEOLOGICKÁ STAVBA
3.1.Geologické a orografické pomery
Geologický vývoj územia Veľkého Krtíša prebiehal ako súčasť geologického vývoja Karpatskej sústavy. Vystupujú tu výlučne komplexy terciéru.
Podložie tercieru tvoria horniny prvohôr a druhohôr. Významné horotvorné procesy v treťohorách prebehli na študovanom území v paleogéne. Vo vrchnom paleoéne sa celkove Karpatské hrebene dvíhali, pričom okraje Karpatského masívu, ktoré lemovali aj južné úpätie Karpát, sa začali prehýbať a vznikli tu viacmenej súvislé depresie. „Na naše územie sa do takejto depresie v strednom oligocéne transgresovalo od juhu more, ktoré koncom vrchného burdigalu ustúpilo. Vo vrchnom burdigale sa však začali pohyby mobilnej zóny maďarského Stredohoria, preto naša oblasť poklesla a začal sa v nej nový helvétsky sedimentačný cyklus. Najprv vznikli pri severnom pobreží spodnohelvétskeho mora pobrežné jazerá, v ktorých sa usadili uhoľné sloje. Potom sa jazerá pomaly dostali do spojenia s transgredujúcim morom a vznikali lagúny, v ktorých sa sedimentovali brakické onkoforové vrstvy. Na rozhraní helvétu a tortonu sa pre veľké napätie utvorili veľké a hlboké zlomy, pozdĺž ktorých masív začal klesať.“ (Veľký Krtíš, 1997, s. 10.) Smer zlomov je približne SSZ-JJV, resp. SZ-JZ. Keďže zlomy siahajú do veľkých hĺbok, vystupovali po nich strednobázické lávy a začali sa zjavovať aj početné vulkány. Výlevy láv sprevádzali výbuchy a vyvrhovanie plastického vulkanického materiálu. Pokles pevného masívu viedol na našom území k novej tortonskej transgresii mora. Koncom tortonu more ustúpilo, lebo pokles masívu prebiehal na pozadí zdvihu celej geosynklinály, takže vnútorná priehlbina stratila spojenie s Tethydou.

„Ploché, vysušené pieskové presypy, zvažujúce sa na pobreží v hladkých plochách cez dnešný Modrý Kameň, Plachtince, Strháre a Strehovú na juh k Ipľu, boli domovom pravekých veľjašterov, neskôr aj mamutov, ktorých pozostatky po čase v prudkých morských príbojoch postupne zapadli do pieskových nánosov, preto sa v týchto oblastiach našli aj stopy miocénnej fauny a flóry (Kosihovce, horné a Dolné Strháre, Čebovce, Pôtor a Horné a Dolné Plachtince). Z novších nálezísk diluviálnej fauny sú známe Bušince (pozostatky mamuta), Kováčovce (zub mamuta) a Horné Plachtince (mamutie kosti).“ (Paule, 1985) Voda odplavovala piesok spolu s humusom a jemným ílom do nižších polôh a zaplavovala lesy. Hrubá vrstva nánosov ich oddelila od zemského povrchu, takže časom zuhoľnateli (od Stredných Plachtiniec cez Obeckov, Veľké Straciny, Novú Ves a Olováry do Maďarska ).

3.2.Nerastné suroviny
Okres V. Krtíš je pomerne chudobný na nerastné suroviny. Okrem palív (hnedé uhlie) a nerudných surovín, tu neboli zistené nijaké ložiská rúd.
Hnedé uhlie sa nachádza v oblasti označovanej ako Juhoslovenská uhoľná panva, ktorá sa delí do niekoľkých tektonických celkov, oddelených od seba veľkými stupňovitými poklesmi smeru severozápad – juhovýchod. Najzápadnejšia časť ložiska sa tiahne na západ od zlomu, ktorý prebieha od Horných Plachtiniec južným smerom k Dolným Plachtinciam. Táto oblasť je prakticky bezvýznamná, pretože tu uhoľné sloje nedosahujú bilančnú mocnosť. Ďalšou oblasťou je oblasť Modrého Kameňa, ktorú na východe obmedzuje tektonická línia Horné Strháre – Žihľava – Bušince. Spomínaná oblasť, nazývaná aj Modrokamenská uhoľná panva, má najpriaznivejšie uloženie, pretože uhoľné sloje sa nachádzajú v pomerne malých hĺbkach a sú dostatočne mocné.
Z nerudných surovín majú najväčší význam piesky a štrky, ďalej sú to tehliarske hliny a stavebný kameň. Najviac sa využívajú štrky, a to na stavebné účely. Ťažia sa z alúvia Ipľa a niektorých jeho prítokov. Piesky boli využívané ako sklárske a lejárske, avšak kvôli ich nízkej kvalite sa od toho upustilo. Miestne sa využívajú na stavebné účely. V minulosti bol ťažený i stavebný kameň – najmä andezit, ktorého lomy sú už značne vyťažené.
3.3.Reliéf
Južná časť územia, Ipeľská kotlina, patrí k vnútorným panvám a kotlinám vyplneným sedimentmi. Severná časť je priradená ku Krupinskej planine, vytvorenej vulkanicko-sedimentačnými formáciami. Odlišné látkové zloženie sedimentov a vulkanitov podmienili tvarovanie dvoch morfologických štruktúr: mierne zvlnenej Ipeľskej kotliny a výraznejšie členenej Krupinskej planiny.
V severnej časti zasahuje Krupinská planina výbežkami v lokalite Ostrý vrch, Klinkovica, Babka, Dúbrava. Vystupujú tu hrubo až strednezrné epiklastické pieskovce, chaotické brekcie, bazálne tufické piesky. V strednej a južnej časti, v okolí potoka Krtíš až po obec Malý Krtíš, sú zastúpené fluviálne sedimenty, aleurity, íly, jemnozrné až hrubozrné piesky (krtíšske vrstvy), eolicko-deluviálne sedimenty.
Ipeľská kotlina reprezentuje nížinu. Krupinskú planinu možno označiť ako nízku vyskočinu. Najvyšší vrch Krupinskej planiny na území okresu – Španí laz dosahuje nadmorskú výšku 643 m.

4. HYDROLOGICKÉ POMERY
4.1. Povrchové vodné toky
Územie okresu patrí do povodia rieky Ipeľ, ktorá tvorí južnú hranicu okresu a súčasne je hraničným tokom s Maďarskou republikou. Územím okresu preteká v dĺžke 41,1 km. Najväčšími pravostrannými prítokmi sú: Tisovník, Stracinský potok, Čebovský potok, Veľký potok, Krtíšsky potok (Krtíš) a Stará rieka. Krtíš má dve zdrojnice, a to Krtíšok a Riečku, spájajúce sa južne od Modrého Kameňa. Krtíš priberá z ľavej strany Medokýšny potok a z pravej Plachtinský potok. „Plocha povodia predstavuje 238,79 km2 a tečie v dĺžke 36,5 km. Na hornom toku má Krtíš bystrinný charakter, v dolnej časti sa koryto rozširuje asi na 5 m, s hĺbkou 1-2 m a ústi pri Selešťanoch do Ipľa.“ (Veľký Krtíš, 1997, s. 12.)
„Hladina vodných tokov stúpa najmä na jeseň a na jar, v letných mesiacoch klesá. Jarné maximum spôsobuje topenie snehu v Krupinskej vrchovine a pod Javorím a jesenné maximum zvýšené zrážky.“ (Mázor, 1979, s. 10.)

Koncentrácia obyvateľstva a priemyselného areálu pozdĺž potoka si vyžiadala vybudovanie čistiarne odpadových vôd, ktorá bola v prevádzke od roku 1970. Čistiareň však bola látkovo i hydraulicky preťažená, preto sa pristúpilo k vybudovaniu novej čističky, čím sa zlepšila kvalita vody v Krtíšskom potoku.

4.2. Minerálne a termálne pramene
„Na území okresu sa vyskytujú aj mnohé minerálne pramene a termálne minerálne pramene (Dolná Strehová, Ľuboriečka, Slovenské Kľačany), ktoré sa viažu na tektonické zlomy zemskej kôry. Obyčajné kyselky sa nachádzajú v Horných Plachtinciach, Malom Krtíši a v Dolných Strhároch. Slané pramene, kyselky zásadité a zemité sa nachádzajú v Želovciach a v Bušinciach. Železnaté minerálne vody a kyselky vyvierajú v Horných Strhároch, Muli a Pôtri.“ (Mázor, 1979, s. 11.)

5. FAUNA A FLÓRA

5.1.Pôdne pomery
Geologická stavba, utváranie reliéfu, klimatické podmienky, povrchové a podpovrchové vody, pôsobenie rastlinstva a živočíšstva – to všetko ovplyvňuje proces vzniku a vývoja, výsledné utváranie pôdnych druhov, typov a ich rozloženie. V rámci študovaného územia, podľa miestnych rozdielov hydro-geomorfologických a bioklimatických rozdielov, môžeme pozorovať zákonité usporiadanie pôdnych zón.
Zonálnosť sa prejavuje tak, že v severnejších oblastiach katastrálneho územia sa nachádzajú hnedé pôdy ilimerizované na svahových a iných delúviách, hnedé pôdy oglejené, napr. v lokalitách Vápenice, Klinkovica a Dúbrava. Sú to pôdy stredne ťažké až ťažké.
Oglejené pôdy (pseudogleje) sú viazané na oblasti styku Krupinskej planiny a Ipeľskej kotliny a často sa nachádzajú spolu s hnedými lesným pôdami. V severnejších lokalitách teda dominujú hnedé lesné pôdy a pôdy ilimerizované.

„Aluviálne nivy vodného toku Krtíšskeho potoka pokrývajú nivné pôdy glejové na aluviálnych sedimentoch. Pozdĺž toku sa nachádzajú lokality Záhumnice, Kratiny, Banštiak. Tu sa vyvinuli hnedozeme oglejené na sprašových hlinách.“ (Veľký Krtíš, 1997, s. 12.)
V katastrálnom území V. Krtíš teda prevládajú hnedé pôdy, ktoré sa vyvinuli na nekarbonátovom pôdnom substráte a na tieto pôdne typy sa viaže lesné spoločenstvo a rastlinstvo. Pôdy majú veľký význam aj pre poľnohospodárstvo, ktoré je v tejto oblasti intenzívne.
5.2.Lesná vegetácia
Lesná pokrývka územia je silne ovplyvnená ľudskou činnosťou. Značná časť bola odlesnená a premenená na pasienky a ornú pôdu. Druhová štruktúra pôvodných lesných spoločenstiev, ktoré na území ostali, bola nevhodným hospodárením a výberom drevín zmenená. Veľkú časť územia na pahorkatinách ovládli agátové monokultúry, ktoré sú považované za druhotné prirodzené zalesnenie odlesnených častí územia agresívnou cudzokrajinou drevinou proti šíriacej sa vodnej erózii. Takéto agátom pokryté výmole tvoria menšie celky lesov a remízok.
Podobne ako agát biely, aj gaštan jedlý nie je pôvodným druhom na tomto území. Rozšíril sa v čase tureckej expanzie, najmä na južných svahoch Krupinskej planiny. Je to vzácna drevina. Stromy gaštana jedlého sa dokážu dožiť až niekoľko sto rokov. Mnoho starých jedincov sa nachádza najmä v okolí Modrého Kameňa a Príbeliec.

Uceleným a súvislejším lesným komplexom je pokrytá len severovýchodná časť územia, na honoch s miestnym názvom Bukov potok, Dúbrava, Babka, Hlboké, ktorý nadväzuje na komplex lesov tzv. strhárska hora tiahnúci sa na sever. Ďalší lesný komplex pokrýva východné úpätie hrebeňovitého výbežku Krupinskej planiny (Vápenice, Klinkovica, Vysoká hora) a viacerými výmoľmi prechádza až do alúvia Krtíšskeho potoka. Nadmorskou výskou sa včleňuje do 1.dubového vegetačného stupňa, kde v podmienkach panónskej klímy mal optimálne podmienky dub zimný s menším zastúpením hraba obyčajného a prímesou javora mliečneho, javora poľného, lipy malolistej, duba letného a okrajovo buka lesného.

Miestnym prírodným pomerom by malo zodpovedať 100% zastúpenie listnatých lesov, skutočný stav je 8,02% mladých ihličnatých drevín a 91,98% listnatých drevín. Príčinou sú človekom zmenené lesné spoločenstvá. Dominantnou drevinou je agát biely, ktorý je okrem drevoprodukčnej a pôdoochrannej funkcie dôležitý pre včelárstvo.
Ďalším prevládajúcim druhom je dub cerový, borovica obyčajná (sosna), smrek štíhly, borovica čierna. Ostatné dreviny (vŕba osika, dub červený, jaseň štíhly, topole a smrekovec opadavý) zaberajú nepatrné plochy.
V lesných porastoch sa ojedinele vyskytuje čerešňa vtáčia, orech čierny, baza čierna a hruška obyčajná. Podrast lesných porastov a okrajový ochranný plášť tvoria kroviny zložené z trnky obyčajnej, ruže šípovej, vtáčieho zobu obyčajného, bršlenu európskeho, borievky obyčajnej a hlohu obyčajného.

5.3.Rastlinstvo
Z bylinných druhov sú najčastejšie: betonika lekárska, fialka srstnatá, králik biely, prvosienka jarná, ostrica horská, ďatelina lúčna, jahoda obyčajná, pastierska kapsička obyčajná, čakanka obyčajná, žihľava dvojdomá, púpava lekárska, králik-vratič,…
Pre zamokrené a podmáčané plochy v okrese, ktoré zastupuje najmä niva Ipľa, sú typické spoločenstvá vôd a močarísk – trsťové spoločenstvá, v ktorých dominujú: trsť obyčajná, pálka úzkolistá, pálka širokolistá, praslička riečna. Významnou lokalitou je CHPR Kiarovský močiar, neďaleko Kiarova.

5.4.Živočíšstvo
Územie okresu je bohaté na lesnú zver. V lesných porastoch žijú jeleň obyčajný, srnec hôrny, muflón obyčajný a sviňa divá (príloha), mačka divá, líška obyčajná, divý králik, veverica, jazvec, kuna lesná a ďalšie. Poľnú zver reprezentujú najmä zajac poľný, jarabica poľná, prepelica poľná a bažant obyčajný.
K najpočetnejšie zastúpeným druhom vtáctva patrí ďateľ čierny, jastrab veľký, myšiak hôrny, sova obyčajná, výr veľký, krahulec, kavka obecná, straka, sojka, vrana obená čierna, kukučka obyčajná, sýkorka obyčajná a iné. V povodí rieky Ipeľ žije divá kačica, sluka, bocian biely a volavka popolavá.
Svoje zastúpenie tu majú i plazy (vretenica obyčajná, užovka hladká, had stromový), jašterice (jašterica zelená, jašterica obyčajná, jašterica živorodka, vzácne aj salamandra škvrnitá), mloky (mlok zemný) a obojživelníky (rosnička zelená, ropucha obyčajná, kunka ohnivá, skokan zelený, skokan hnedý). K najtypickejším zástupcom rýb patrí: jalec tmavý, mrena riečna, šťuka obyčajná, belička, kapor obyčajný, sumec obyčajný,...
6. CHRÁNENÉ ÚZEMIA

Na území okresu bolo vybratých celkom 64 genofondov významných lokalít:
-lokality, ktoré sú chránené v zmysle zákona č. 287/94 Zz. NRSR o štátnej ochrane prírody, kde hlavným dôvodom ochrany je, okrem iného, i ochrana rastlín,
-lokality navrhované na územnú ochranu,
-lokality, ktoré atribúty na územnú ochranu nespĺňajú, avšak v prírodnom prostredí tvoria významné oblasti pre viaceré významné druhy fauny a flóry.

6.1.Vyhlásené chránené územia
Prírodné rezervácie:
Modrokamenská lesostep – územie bolo zriadené v roku 1986 na rozlohe 12 ha. Reprezentuje lokalitu teplomilných lesných, stepných a lesostepných spoločenstiev, v pahorkatinovom až podhorskom stupni. Floristicky sú najcennejšie a najbohatšie stepné a lesostepné enklávy. Živočíšstvo predstavuje súbor charakteristických zoocenóz pahorkatinnej až podhorskej zóny listnatých, dubovo-hrabových lesov, s výskytom viacerých južných teplomilných zoogeografických prvkov.
Čebovská lesostep
Kiarovský močiar
Poiplie
Chránené prírodné výtvory:
Kamenný vrch – rozprestiera sa severovýchodne od obce Kosihovce, na ploche 12 ha. Za chránené územie bolo vyhlásené v roku 1984. Ide o významnú krajinnú dominantu, zriedkavú v oblasti Čebovskej bukoviny, kde na otvorených skalnatých stanovištiach sa vytvorili vhodné podmienky pre rozvoj teplomilnej flóry a fauny.

6.2.Navrhované územia na ochranu
Chránené náleziská:
• Ďarmotská stráň
• Selešťanská stráň
• Kozia stráň
• Gaštanica pod hradom v Modrom Kameni – najväčšia lokalita gaštana jedlého na Slovensku
• Hrozný vrch
Prírodné výtvory: meandre Ipľa pod Vrbovkou
úsek Ipľa Muľa - Vrbovka
Štátna prírodná rezervácia:
• Ipeľské hony
• Zelený hrad
• Podskalka
• Brezinská lesostep

ZÁVER
V súčasnosti patrí región Veľkého Krtíša k okresom s najvyššou mierou nezamestnanosti na Slovensku (takmer 40%). Ekonomická situácia obyvateľstva bude v budúcnosti závisieť od nových projektov a novovytvorených pracovných možností. Veľký Krtíš vznikol ako banícke mestečko a práve so zánikom baníctva v okrese (ako aj iných podnikov – Liaz, Tesla,…) súvisí i nepriaznivý ekonomický a demografický vývoj. Predpokladá sa, že útlmový program ťažby už aj tak nekvalitného hnedého uhlia v podniku Baňa Dolina sa do svojej záverečnej fázy dostane o tri roky, kedy bude ťažba ukončená a drvivá väčšina z jej cca 500 pracovníkov bude prepustená. Pritom ešte v roku 1980 zamestnával podnik 1700 pracovníkov. V súčastnosti sa okres vyznačuje silnou migráciou najmä mladých ľudí a rodín do väčších miest za inými pracovnými príležitosťami.

OBSAH

ÚVOD …………………………………………………………………………..3
1.FYZICKO-GEOGRAFICKÉ POMERY ………………………………….4
1.1.Poloha mesta a okresu …………………………………………..4
1.2.Katastrálne územie ……………………………………………….4
2.KLIMATICKÉ POMERY ………………………………………………….5
2.1.Teplota vzduchu …………………………………………………..5
2.2.Zrážky ………………………………………………………………6
2.3.Veterné pomery …………………………………………………...6
3.GEOLOGICKÁ STAVBA …………………………………………………7
3.1.Geologické a orografické pomery………………………………..7
3.2.Nerastné suroviny ………………………………………………...8
3.3.Reliéf ……………………………………………………………….9
4.HYDROLOGICKÉ POMERY …………………………………………….9
4.1.Povrchové vodné toky ……………………………………………9
4.2.Minerálne a termálne pramene ………………………………..10
5.FAUNA A FLÓRA ……………………………………………………….11
5.1.Pôdne pomery …………………………………………………...11
5.2.Lesná vegetácia …………………………………………………11
5.3.Rastlinstvo ………………………………………………………..13
5.4.Živočíšstvo ……………………………………………………….13
6.CHRANENÉ ÚZEMIA …………………………………………………..14
6.1.Vyhlásené chránené územia …………………………………...14
6.2.Navrhované územia na ochranu ………………………………15
ZÁVER ………………………………………………………………………..16
ZOZNAM POUŽITEJ LITERATÚRY ………………………………………17
PRÍLOHY ……………………………………………………………………..18

	Tento článok bol vytlačený zo stránky https://referaty.centrum.sk