Stav nerastných surovín

Nerastné suroviny sú súčasťou prírodných zdrojov. Je to nerovnomerne rozložená koncentrácia určitých prvkov a zlúčenín, ktoré vznikli počas dlhého geologického vývoja. Väčšinu nerastov človek využíva v priemysle a preto sú nevyhnutné pre bezproblémový chod a rozvoj hospodárskeho života.
Nerastné suroviny patria k neobnoviteľným a vyčerpateľným prírodným zdrojom, s ktorými treba hospodáriť veľmi rozumne a racionálne. Podľa spôsobu hospodárskeho využitia ich rozdeľujeme na:
• energetické suroviny - uhlie, ropa, zemný plyn, urán, tórium...
• metalurgické suroviny - železná, medená, cínová...ruda
• chemické suroviny - soli, síra, fosfáty, vápenec, azbest...
• stavebné suroviny - kameň, štrk, piesok, mramor, žula...

Globálny problém nerastných surovín spočíva v ich vyčerpateľnosti a zásahoch do životného prostredia pri ich ťažbe a spracovaní. V súčasnosti sa na Zemi vyťaží asi 25 mld. ton nerastných surovín ročne. Perspektívy vyčerpania týchto surovín, za predpokladu súčasného zvyšovania spotreby sú znázornené v nasledujúcej tabuľke:

Ťažba nerastných surovín v akejkoľvek forme sa však nezaobíde bez zásahov do životného prostredia. Ťažba nerastov a s ňou súvisiaci rozvoj priemyslu, stavebníctva, dopravy a poľnohospodárstva predstavuje zásah človeka do litosféry, ktorý má za následok narušenie vodného režimu a zmeny geochemické a geomorfologické. Ich vplyvom sa mení celá krajina výškovo, klimaticky a hydrologicky a podmieňuje sa tak vznik nových krajinných biotopov.
Na zhoršovaní životného a prírodného prostredia sa podieľa jednak ťažba a jednak priemysel spracovateľský. Značné škody vznikajú práve tam, kde je spracovateľský priemysel v blízkosti ťažby nerastných surovín (Mostecko, Sokolovsko, Ostravsko). Spracovateľský priemysel, hute, elektrárne, strojárne, textilný aj papierenský priemysel narušuje životné prostredie podstatne viac hlavne svojimi odpadmi, ktoré menia geochemickú rovnováhu v atmosfére, hydrosfére i litosfére.
Ťažobný priemysel viac alebo menej trvalo mení pôvodné prostredie, pretože každé ložisko nerastnej suroviny je nereprodukovateľné a po vyťažení nenahraditeľné. Každá ťažba nerastných surovín má tak za následok zmenu životného prostredia, ktorá však na rozdiel od vplyvu spracovateľského nemusí byť vždy trvalo negatívna.
V súvislosti s vyčerpávaním zásob nerastných surovín treba hľadať nové surovinové zdroje alebo nové formy využívania už existujúcich. Možností ako predchádzať surovinovej kríze a spomaliť vyčerpávanie súčasných zdrojov je niekoľko. Prvým je hľadanie surovinových zdrojov mimo kontinentov. Už dnes sa 30 percent ťažby ropy realizuje z dna morí. Na dne oceánov sú obrovské zásoby niektorých dôležitých surovín, ako napríklad železnej a mangánovej rudy. So súčasným technickým vybavením však ešte nie sme schopný tieto rudy účinne ťažiť.

Druhým spôsobom je využívanie druhotných surovín. Najväčší podiel na objeme recyklácie má železo a papier. Recyklácia vedie nielen k spomaleniu vyťaženia surovinových zásob, ale má aj ekonomický prínos a chráni životné prostredie. Napríklad na výrobu ocele zo železného šrotu treba omnoho menej ľudskej práce a energie, ako zo železnej rudy. Pri neželezných kovoch je efekt šetrenia ešte výraznejší. Najväčší podiel na objeme recyklácie má železo a papier
Treťou formou spomalenia vyčerpávania surovinových zásob, je racionalizácia výrobného procesu a zavedenie bezodpadových technológii. Cieľom je také riadenie priemyselnej výroby, aby pri minimálnej spotrebe materiálu a energie sa dosiahol maximálny efekt s minimálnym množstvom odpadov.

Najkritickejší je stav vyčerpávania v oblasti energetických surovín. Pri dnešnej spotrebe nám terajšie zásoby ropy a zemného plynu vydržia už len necelých 50 rokov. Už dnes je preto potrebné hľadať alternatívne zdroje energie. Tie už síce existujú, no na ich masové využitie si ešte budene musieť počkať.
Najznámejším alternatívnym zdrojom energie sú solárne panely. Tie sú v dnešnej dobe asi najviac využívané. V pomere s ostatnými sa ľahšie vyrábajú a ľahko sa udržiavajú.. Solárne panely sa dajú aplikovať takmer všade. Môžeme ich nájsť zavesené nad telefónnymi búdkami, na kalkulačkách alebo pripevnené na strechách domov. Slnečná energia je považovaná za východiskovú energiu budúcnosti po vyčerpaní existujúcich zdrojov. Na Sahare by mohli vzniknúť solárne farmy, podobné tej veternej v Kalifornii.

Podobne princíp vyrábania elektrickej energie zo vzduchu je jednoduchý. Vietor ako pohybová sila roztočí vrtuľu obrích rozmerov, ktorá je pripevnená na generátore. Roztočeným vrtule sa taktiež roztočí aj generátor vyrábajúci elektrinu. Veterné turbíny neznečisťujú ovzdušie, no sú hlučné, rozmerné a zaberajú rozľahlé plochy. Okrem toho sa musia veterné turbíny pravidelne udržiavať. Tento alternatívy zdroj je pomerne výkonný avšak v dnešnej dobe kvôli svojim nevýhodám nenachádza široké uplatnenie.

Vodná energia sa využíva už dnes, používaním vodných tokov na výrobu elektriny v hydroelektrárňach . Táto energia na rozdiel od iných nie je ovplyvňovaná denným cyklom alebo fúkaním vetra. Skrátka funguje stále. Vodné elektrárne sa často budujú pri priehradách. Voda z rozľahlého jazera za priehradným múrom prúdi potrubím nadol a otáča lopatky turbín, ktoré poháňajú generátory. Pri tomto spôsobe výroby elektriny sa neznečisťuje životné prostredie a nevyčerpávajú obmedzené zásoby nerastných surovín.

Menoval som niekoľko spôsobov, ako sa vyrovnať s vyčerpávaním nerastného bohatstva a je len na nás, ľuďoch ako sa s týmto problémom vysporiadame. Či ho budeme riešiť okamžite, kým je ešte čas alebo budeme čakať, až nastane kríza a budeme k tomu donútený.