Zvolen a jeho okolie priťahuje ľudí už od dávnych čias. Je to aj vďaka výhodnej polohe na sútoku riek Slatina a Hron, v kotline medzi pohoriami Štiavnických a Kremnických vrchov, Javoria, Zvolenskej pahorkatiny a Podpoľania. Prírodné krásy potešia oko a dušu vnímavého návštevníka. Množstvo historických pamiatok svedčí o pestrej a vyspelej kultúre obyvateľov. Je to jedno z najstarších miest stredného Slovenska.
Mesto a jeho okolie ponúkajú množstvo unikátnych príležitostí na oddych a poznanie.

Kryštalizačným jadrom mesta, ktoré vzniklo splynutím viacerých menších podhradských osád, bol priestor severovýchodne od Pustého hradu, v miestach dnešného komplexu Technickej univerzity. Tu boli archeologicky doložené štyri slovanské osady.
Prvá písomná zmienka o sídle pochádza z roku 1135 a viaže sa na lokalitu Pustý hrad, kde bolo stredisko mocenskej správy. Od 14. storočia v ňom sídlil zvolenský župan, ktorý sa od konca 15. storočia presídlil na Zvolenský zámok. Prenikanie Turkov až do blízkosti banských miest si vyžadovalo zdokonaliť opevnenie hradov a vystavanie nových pevností. Aj Zvolenský zámok ešte pred koncom 16. storočia opevnili za účasti talianskych vojnových inžinierov. Súčasne obohnali hradbami aj mesto.

Základné mestské privilégium z r. 1239, zničené počas tatárskeho vpádu, obnovil kráľ Belo IV. konfirmačnou listinou v r. 1243, keď udelil Zvolenu štatút slobodného kráľovského mesta. Jej obsahom bolo právo voľby farára, richtára a prísažných. Významné bolo tiež vyňatie mešťanov spod súdnej právomoci zvolenského komesa. Mesto bolo oslobodené od všetkých mýt a zároveň dostalo potvrdené zvykové právo slobodne rúbať drevo a lámať kameň.
Najhorším obdobím pre vývoj slobodného kráľovského mesta Zvolena bolo približne stopäťdesiat rokov tureckých vojen a protihabsburských vystúpení. Ich vojská prechádzali aj okolím Zvolena a samotným mestom. Úlohou Zvolena po páde Fiľakova ( 1554) bolo chrániť prístup k bohatým a strategickým banským mestám na strednom Slovensku.