PREČO SLNEČNÉ ŽIARENIE OPAĽUJE POKOŽKU: Slnečné žiarenie obsahuje ultrafialové lúče. Nemôžeme ich vidieť, ale sú zdraviu prospešné. V bunkách pokožky vyvolávajú produkciu vitamínu D. Ultrafialové lúče však poškodzujú vrchnú časť pokožky. Telo reaguje zvýšenou tvorbou hnedého farbiva, ktoré sa nazýva melanín. Toto farbivo sfarbuje pokožku dohneda. Ozónová vrstva sa správa ako slnečník, ochraňuje nás pred ultrafialovými lúčmi.

MELANÍN: je pigment, ktorý sfarbuje pokožku dohneda. Niektorým ľuďom však chýba. Sú to albíni a vyskytujú sa v každej rase. Majú veľmi bledú pokožku a vlasy, dúhovku bezfarebnú a cievy presvitajú cez kožu. Albíni sa radšej slnku vyhýbajú.

PODNEBIE: Podnebie je dlhodobý ráz počasia na určitom mieste. Počasie sa môže meniť zo dňa na deň, ale podnebie zostáva to isté. Na Zemi existuje päť hlavných podnebných pásiem. Je to polárne (studené), subpolárne (studené zimy), mierne teplé (mierne zimy), tropické (teplé a suché), rovníkové (teplé a vlhké).

PREČO PRŠÍ: Voda z oceánov , jazier, riek a rastlín sa vyparuje pod vplyvom slnečného žiarenia a vzniká vodná para. Vodná para sa udržuje v ovzduší. Vzduch stúpa ak je teplý, alebo ak musí prekonávať pohoria, alebo keď sa podeň tlačí ťažší studený vzduch. Teplý, vlhkom nasýtený vzduch sa pri stúpaní ochladzuje. Vodné pary sa zrážajú do vodných kvapiek, ktorých masy spolu vytvárajú oblaky. So stúpaním vzduch sa viacej pary zráža na vodu. Oblaky narastajú rýchlejšie. Keď kvapky vody sú už priťažké, padajú ako dážď a cyklus vody sa začína znova.
Zaujímavosť: Mačky ani psy pršať nemôžu, ale žaby a ryby áno! Niekedy sa môže stať, že veľmi silný vietor schytí z jazier živočíchy, ktoré potom s dažďom dopadajú na zem.
Či voda dopadá na zem vo forme mrholenia, dažďa, pľušte (dážď so snehom) , či snehu, záleží od teploty vzduchu a zeme.

NAJJVYŠŠIE OBLAKY NA OBLOHE: Medzi vysoké oblaky paria cirus, cirostratus a cirokumulus. Tieto oblaky sa tvoria hlavne z ľadových kryštálov. Cirus je chumáč oblakov a môže sa tvoriť vo výškach nad 10 000 metrov. Zvláštne perleťové oblaky sa tvoria vo výškach nad 20 000 metrov.