Atmosféra a počasie

OBSAH VZUCHU: Náš vzduch obsahuje najviac dusíka, ktorý predstavuje skoro 4/5 jeho objemu. Asi 1/5 objemu vzduchu tvorí kyslík, plyn, ktorý potrebujeme na dýchanie. Zvyšok tvoria ostatné plyny a vodná para.

SKÚMANIE OVZDUŠIA BALÓNOM: Do zostrojenia balóna nikto neskúmal atmosféru. Francúzsky
chemik Joseph Louis Gay-Lussac (1778-1850) uskutočnil lety balónom nad Parížom a skúmal ovzdušie. Objavil, že zloženie vzduchu je v rôznych výškach rovnaké, hoci sa mení jeho tlak, teplota a vlhkosť so stúpajúcou výškou.

ČERVENÉ ZÁPAD SLNKA: Pri západe je Slnko nízko na oblohe a vzďaľuje sa od nás. Slnečné lúče musia prekonať väčšiu vzdialenosť cez atmosféru, kým sa nám dostanú do očí. To spôsobuje rozklad všetkých farieb slnečného svetla, okrem červenej. Iba červené lúče nám prenikajú priamo do očí, a preto vidíme červený západ slnka. ,,Červené zore večer, pastier sa raduje“. Tento starý verš vyjadruje , že po krásnom červenom západe slnka (s malou oblačnosťou) býva na druhý deň pekne.

FAKTY O ATMOSFÉRE:
-V dolnej časti atmosféry sa tvorí počasie.
-Lietadlá lietajú nad oblakmi. Tu je obloha jasná a vzduch je riedky.
-Vzduch v priemerne veľkej miestnosti váži viac než 45kg, čo je viac ako 20 vrecúšok zemiakov.
-Ozónová vrstva sa nachádza v stratosfére.
-V mezosfére, 50 až 80km nad nami je mráz až -80 C.
-Vonkajšia vrstva termosféry sa nazýva exosféra. Zasahuje až do 8 000km vzdialenosti. Tu je veľmi horúco, teplota dosahuje až 2 200 C.

SEVERNÁ A JUŽNÁ POLÁRNA ŽIARA: Severná polárna žiara (aurora borealis) je zvláštna hra farieb na oblohe, ktorá pripomína obrovskú laserovú šou. Môžeme ju pozorovať v Arktíde. Južnú polárnu žiaru (aurora australis) zasa v Antarktíde. Jej pôvodcami sú elektrické častice zo Slnka, ktoré narážajú do atmosféry a spôsobujú farebné výboje.
PREČO SLNEČNÉ ŽIARENIE OPAĽUJE POKOŽKU: Slnečné žiarenie obsahuje ultrafialové lúče. Nemôžeme ich vidieť, ale sú zdraviu prospešné. V bunkách pokožky vyvolávajú produkciu vitamínu D. Ultrafialové lúče však poškodzujú vrchnú časť pokožky. Telo reaguje zvýšenou tvorbou hnedého farbiva, ktoré sa nazýva melanín. Toto farbivo sfarbuje pokožku dohneda. Ozónová vrstva sa správa ako slnečník, ochraňuje nás pred ultrafialovými lúčmi.

MELANÍN: je pigment, ktorý sfarbuje pokožku dohneda. Niektorým ľuďom však chýba. Sú to albíni a vyskytujú sa v každej rase. Majú veľmi bledú pokožku a vlasy, dúhovku bezfarebnú a cievy presvitajú cez kožu. Albíni sa radšej slnku vyhýbajú.

PODNEBIE: Podnebie je dlhodobý ráz počasia na určitom mieste. Počasie sa môže meniť zo dňa na deň, ale podnebie zostáva to isté. Na Zemi existuje päť hlavných podnebných pásiem. Je to polárne (studené), subpolárne (studené zimy), mierne teplé (mierne zimy), tropické (teplé a suché), rovníkové (teplé a vlhké).

PREČO PRŠÍ: Voda z oceánov , jazier, riek a rastlín sa vyparuje pod vplyvom slnečného žiarenia a vzniká vodná para. Vodná para sa udržuje v ovzduší. Vzduch stúpa ak je teplý, alebo ak musí prekonávať pohoria, alebo keď sa podeň tlačí ťažší studený vzduch. Teplý, vlhkom nasýtený vzduch sa pri stúpaní ochladzuje. Vodné pary sa zrážajú do vodných kvapiek, ktorých masy spolu vytvárajú oblaky. So stúpaním vzduch sa viacej pary zráža na vodu. Oblaky narastajú rýchlejšie. Keď kvapky vody sú už priťažké, padajú ako dážď a cyklus vody sa začína znova.
Zaujímavosť: Mačky ani psy pršať nemôžu, ale žaby a ryby áno! Niekedy sa môže stať, že veľmi silný vietor schytí z jazier živočíchy, ktoré potom s dažďom dopadajú na zem.
Či voda dopadá na zem vo forme mrholenia, dažďa, pľušte (dážď so snehom) , či snehu, záleží od teploty vzduchu a zeme.

NAJJVYŠŠIE OBLAKY NA OBLOHE: Medzi vysoké oblaky paria cirus, cirostratus a cirokumulus. Tieto oblaky sa tvoria hlavne z ľadových kryštálov. Cirus je chumáč oblakov a môže sa tvoriť vo výškach nad 10 000 metrov. Zvláštne perleťové oblaky sa tvoria vo výškach nad 20 000 metrov.
AKO VZNIKÁ DÚHA: Slnečné svetlo je zmes farieb. Keď slnečné lúče prechádzajú padajúcimi kvapkami dažďa, kvapky sa správajú ako zrkadielka alebo sklenené hranoly. Rozkladajú a rozptyľujú svetlo na všetky jeho farby. Dúhu vidíme, keď je slnko za nami a pred nami dážď. Za jasného slnečného dňa si môžeme vytvoriť dúhu pomocou rozprašovača, alebo hadice na polievanie.

MONZÚNY: Monzún je prúdenie vzduchu z mora na pevninu v lete a z pevniny na more v zime. V horúcich rovníkových krajinách sa vzduch v lete zohrieva a stúpa. Studený vzduch nesúci vlhkosť z oceánu sa presúva do vnútrozemia na miesto stúpajúceho teplého vzduchu. Studený vietor nesie dážď, ktorý je často prudký ako lejak. V Indii trvajú monzúny tri až štyri mesiace v lete, keď takmer neprestajne prší.
Indický subkontinent získava zrážky z vetrov vanúcich od Indického oceánu počas monzúnového obdobia. V zime fúka vietor opačným smerom.

FAKTY O POČASÍ:
-Prach a dym zo sopiek a lesných požiarov môžu sfarbiť Slnko a Mesiac dozelena alebo domodra.
-Každá snehová vločka je jedinečný šesťstranný kryštál zamrznutých vodných molekúl.
-Oblaky obsahujú ľad dokonca aj v lete. Väčšina ľadu sa pri padaní rozpustí, okrem výnimočných krupobití.
-Jedno z najvlhkejších miest na svete je Čerapúndží v Indii, kde za rok naprší skoro 11 000 mm zrážok.
-Južný pól je jedno z najsuchších miest- ročné zrážky sú iba 40 mm. Chicago má okolo 840 mm a Londýn okolo 600 mm zrážok za rok.

NAJTEPLEJŠIE MIESTO NA ZEMI: Najteplejšie miesta na Zemi sa nachádzajú v blízkosti rovníka, kde slnečné lúče dopadajú najkolmejšie. V Líbyjskej púšti v severnej Afrike bola v r.1922 nameraná teplota +58 C v tieni. Iné horúce miesto je v Údolí smrti v Kalifornii v USA, kde teplota v r. 1913 dosiahla +56 C.

JE CHLADNEJŠIE NA SEVERNOM, ALEBO JUŽNOM PÓLE?: Na južnom póle býva chladnejšie ako na severnom. Najchladnejšie miesto na Zemi je na základni Vostok v Antarktíde, neďaleko južného pólu. V júli 1983 teplota klesla na -89,2 C.

NÁMRAZA: Vrstva bielej námrazy, ktorá pokrýva zem za chladného rána, vzniká z vlhkého vzduchu. Počas chladných nocí vodná para zo vzduchu zamŕza na studenej zemi. Námraza je tvorená tenkou vrstvou kryštálikov ľadu.
BLÝSKANIE: Blesk je veľký elektrický výboj. Počas búrky vznikajú v oblakoch a na zemi obrovské elektrické náboje. Náboje sa hromadia, kým sa medzi nimi nezablysne. Blýska sa medzi oblakom a zemou alebo medzi dvoma oblakmi. Blýskanie predstavuje sled bleskov. Prvý hlavný úder smeruje k zemi. . Druhý hlavný blesk vyšľahne nahor. Ostatné blesky nasledujú rýchlo za sebou.
Kladný elektrický náboj sa sústreďuje na vrchole oblakov, záporný v spodnej časti. Plošné blýskanie prebieha vo vnútri alebo medzi oblakmi. Kľukaté blesky smerujú k zemi.
Pozor!: Nikdy sa neskrývajte pred búrkou pod stromom. Môže ho zasiahnuť blesk. Vnútri domu ste v bezpečí.

HROM: Kedysi ľudia verili, že hrom je prejav božieho hnevu. V skutočnosti je hrom zvuk, ktorý vzniká pri zahriatí vzduchu bleskom. Blesk vidíme v tom istom okamihu ako vzniká. Zvuk hromu sa nesie vzduchom pomalšie a počujeme ho o niekoľko sekúnd neskôr.
Čím sme bližšie k búrke, tým rýchlejšie po blesku nasleduje hrom. Keď zrátame sekundy medzi bleskom a hromom a súčet vydelíme tromi, získame približnú vzdialenosť v kilometroch od miesta, kde udrel blesk.

VIETOR: Slnko zohrievaním vzduchu spôsobuje vietor. Teplý vzduch sa rozťahuje a stáva sa ľahším ako studený vzduch. Keďže je ľahší, stúpa a studený vzduch sa dostáva na jeho miesto. Slnečná žiara je najväčšia na rovníku. Teplý vzduch tu stúpa, chladí sa a pohybuje sa smerom von. Chladnejší vzduch sa dostáva podeň a vytvára prúdenie vzduchu. Vietor dosahuje rozličnú rýchlosť. Pomalý vietor je vánok. Vietor s veľkou rýchlosťou je víchrica, ktorá poškodzuje budovy.

HURIKÁN: Hurikán je prudká tropická búrka. Špirálovité prúdy vzduchu v hurikáne sa točia veľmi rýchlo. Hurikány vznikajú nad oceánom v blízkosti rovníka, kde je vzduch veľmi teplý a vlhký. Teplý vzduch stúpa prudko nahor a studený klesá. Vzduch sa začína pohybovať ako veľký krútiaci sa vĺčik. Hurikány vznikajú nad Atlantickým oceánom. Podobné Búrky v Tichom oceáne sa nazývajú tajfúny., v Indickom oceáne cyklóny. Hurikán má zvyčajne priemer 650 kilometrov. Vietor nadobúda rýchlosť 200 km/h. Hurikány sa najčastejšie objavujú koncom leta a na jeseň.
V oku hurikánu je vietor mierny a obloha jasná. Okolo sa točia prudké a rýchle vetry.

TORNÁDO: Je búrka podobná hurikánu. Vzniká nad pevninou pri stretnutí veľkých más oblakov. Oblaky krúžia okolo seba. Potom sa spoja a vytvoria obrovský lievik. Koniec lievika sa krúti po zemi a nasáva všetko, čo mu stojí v ceste. Tornáda v strede Spojených štátov uháňajú rýchlosťou 50km/h a je ich počuť do 40-kilometrovej vzdialenosti.
Keď sa ženie cez krajinu tornádo, spôsobuje veľké škody.

FAKTY O POČASÍ:
-Najväčšie búrkové mraky dosahujú výšku 16km, takmer dvojnásobok výšky Mount Everestu.
-Predpovedať počasie nie je ľahké. Malé zmeny v ovzduší nad Arktídou môžu vyvolať hurikán v trópoch!
-Sila vetra sa meria Beaufortovou stupnicou, ktorú v r. 1806 vypracoval anglický admirál. Podľa tejto stupnice je bezvetrie stupeň 0 a hurikán stupeň 12.
-Teplý a suchý vzduch, ktorý klesá zo svahov pohoria, náhle zvyšuje teplotu. Tento vietor sa nazýva fén.