Vodstvo súše

Voda, ktorá prichádza na súš vo forme zrážok a je obsiahnutá v povrchových tokoch, jazerách, umelých nádržiach, močiaroch, ľadovcoch, snehu a pod zemským povrchom, sa nazýva voda súše.
Medzi povrchové toky rieky a potoky, ktoré tvoria riečnu sieť. Do hydrografickej siete patria okrem riečnej siete aj jazerá, umelé vodné nádrže a močiare.
Povodie je územie, z ktorého hlavný tok s prítokmi odvádza povrchovú i podzemnú vodu. Hranicu medzi povodiami tvorí rozvodie. Pomer celkovej dĺžky tokov v povodí L a plochy povodia P je hustota riečnej siete povodia h. Geologický a geomorfologický vývoj daného územia určuje tvar riečnej siete. Riečna sieť môže mať stromovitý(Morava), vejárovitý(Bodrog), perovitý (Mississippi), asymetrický(Kubáň) a iný tvar.
Výška vodnej hladiny v toku nad nulou merného zariadenia – vodomernej laty – je vodný stav. Množstvo vody, ktoré pretečie určitým profilom rieky za sekundu, je prietok Q. Špecifický odtok q je množstvo vody, ktoré pretečie cez km² povodia za sekundu. Vzťah medzi odtokom a zrážkami v povodí za dlhšie časové obdobie vyjadruje koeficient odtoku.
Zmeny vodného stavu, prietoku, teploty a chemizmu vody v priebehu roka vyjadruje režim odtoku. Na režim odtoku vplýva podnebie, geologické podložie, reliéf, pôda, vegetácia. Horizontálna a vertikálna zonálnosť ovlyvnuje režim odtoku. Horizontálna zonálnosť sa prejavuje od rovníka k pólom v pribúdaní podielu snehu a zmenšovaní podielu zrážok na zásobovaní riek. Vertikálna zonálnosť vyjadruje zmenu rozdelenia odtoku počas roka, rast špecifického odtoku a koeficientu odtoku. Rieky sa delia na rôzne typy, a to podľa režimu odtoku alebo zdroja zásobovania (dážď, sneh, ľadovec, podzemná voda) a iných kritérií.

Najdlhšie rieky : dlžka v km povodie v km²
Níl 6670 3 349 000
Amazonka 6570 6 000 000
Jang-c-ťiang 6300 1 808 000
Mississipy-Missoury
Jenisej-Angara
Ob-Irtyš

Jazerá a umelé vodné nádrže

Jazero je prírodná zníženina na zemskom povrchu, čiastočne alebo úplne vyplnená vodou. Jazerá sa delia na základe pôvodu na tektonické (vznikli poklesom zemskej kôry pozdĺž zlomov- Veľké kanadské j., Ladožské j.,Onežské), ľadovcové ( vznikli eróznou alebo akumulačnou činnosťou ľadovca), vulkanické (v kráteroch vyhasnutých sopiek alebo v miestach zahradenia doliny stuhnutou lávou). Ďalej sa rozlišujú jazerá riečneho pôvodu, zmiešaného pôvodu, bezodtokové, odtokové, hradené a pod.