Atmosféra

2. ATMOSFÉRA
( zloženie a vertikálne členenie A , počasie a podnebie , klimatické činitele , všeobecná cirkulácia vzduchu –VCA , klimatické pásma , vzduchové hmoty – cyklóna a anticyklóna , problémy znečistenia A )


Zloženie a vertikálne členenie A

A – vzduchový obal Zeme ; je zložený z : plynných častí ( 78% - dusík , 21% - kyslík , 1% - argón ,
CO2 , vzácne plyny, ...)
tekutých častí ( kvapky vody)
pevných častí ( ľadové kryštáliky ; pôdny , sopečný
a kozmický prach , častice morskej soli ,...)
- vo vertikálnom smere rozlišujeme 5 sfér :
TROPOSFÉRA
STRATOSFÉRA - sú usporiadané podľa vzdialenosti od zem. MEZOSFÉRA povrchu ; líšia sa fyz. vlastnosťami ( tlak ,. TERMOSFÉRA hustota.. )
EXOSFÉRA
- najdôležitejšia vrstva je troposféra , lebo obsahuje 90% všetkej hmoty A ; odohrávajú sa tu všetky najdôležitejšie atmosferické deje ; prebieha tu všeob. cirkulácia A ; tvoria sa tu oblaky , zrážky. Siaha do výšky 11 km – platí to však pre stredné zemepis. šírky ; na póloch nižšie – okolo 9 km a na rovníkoch vyššie – okolo 17 km

Počasie a podnebie

Počasie je okamžitý stav ovzdušia – atmosféry – charakterizovaný teplotou , tlakom , vlhkosťou , prúdením vzduchu a pod.
- predpoveďou počasia sa zaoberá meteorológia
- hodnoty meteorolog. prvkov a javov sa nanášajú do špeciálnych máp – synoptické mapy
- predpovede počasia sa delia :
podľa času na – krátkodobé podľa miesta na – miestne
– strednodobé – oblastné , traťové (napr. pre plavebnú
– Dlhodobé oblasť)
podľa užívateľa na – všeobecné ( pre širokú verejnosť )
– špeciálne ( pre poľnohosp., pre letectvo,...)
- osobitne na počasie reagujú ľudia , kt.

sú meteosenzitívni ; v predpovediach počasia sa pre nich udávajú osobitné záťažové stupne
Podnebie je dlhodobý priebeh počasia na danom území ; podnebie podmieňujú klimatické činitele

Klimatické činitele

1. geograf. šírka
2. rozloženie pevnín a oceánov
3. všeob. cirkulácia A
4. morské prúdy
5. nadmorská výška
6. charakter zem. povrchu
7. činnosť človeka

Všeobecná cirkulácia A

- jav , kt. sa pravidelne celoročne opakuje na Zemi a prejavuje sa ako systém stále prúdiacich vetrov. Príčinou tohto javu je – pohybu vzduchu – je rozdielne ohrievanie ovzdušia. V miernych šírkach vanú západne vetry , smerom od rovníka k pólom pasáty – na S pologuli majú SV smer a na J pologuli majú JV smer , v polárnych oblastiach vanú východne vetry. Vietor vzniká pohybom vzduchu z vysokého tlaku ( studený vzduch ) do nízkeho ( teplý vzduch ). Výnimkou všeob. cirkulácie a sú monzúny. Vanú celoročne ale len v JV Ázii. Vietor tu vzniká nerovnakým ohrievaním pevniny a oceánu. V lete sa pevnina ohreje rýchlejšie ako more ( oceán je ešte studený ). Nakoľko vietor vzniká prúdením vzduchu z vys, tlaku do nízkeho bude letný monzún vlhký , lebo prichádza od oceánu. V zime je oceán ešte teplý ( pevnina rýchlo vychladla ) , vietor prichádza z vnútrozemia , a preto je zimný monzún suchý.

Klimatické pásma

- v závislosti od geograf. šírky a prevládajúcej vzduchovej hmoty rozlišujeme 7 klimatických pásem :
1. ekvatoriálne
2. subekvatoriálne
3. tropické - vzduchové hmoty sú masy vzduchu s rovnakými fyz. vlastnosťami ;
4. subtropické rozlišujeme 4 vzduchové hmoty : 1. ekvatoriálna
5. miernych šírok 2. tropická
6. subarktické 3. polárna
7. arktické 4. arktická
- medzi vzduchovými hmotami sa nachádzajú fronty ; sú 3
1. prevláda tu ekvatoriálna vzduch. hmota ; pásmo okolo rovníka ; stála teplota – teplo , vlhko, zrážky od 1000 – 3000 mm ročne
2. vzduch. hmoty sa sezónne striedajú – v lete – ekvatoriálna a v zime – tropická ( v lete veľa zrážok , v zime sucho ) ; od rovníka smerom k obratníkom
3. prevláda tropická vzduch. hmota ; pásmo okolo obratníkov ; málo zrážok – menej ako 250 mm ročne , je tu teplo a sucho
4. vzduch. hmoty sa sezónne striedajú – v lete – tropická a v zime – prevláda polárna ; J Európa , S Afrika , Turecko , Izrael , Síria , Kuvajt , J Afrika , JV USA , JV a JZ Austrálie , ..

; letá sú horúce a suché , zimy vlhké a mierne
5. prevláda polárna vzduch. hmota ; pásmo miernych šírok ; počasie je premenlivé , častá cyklonálna a anticyklonálna činnosť ; má 3 typy : kontinentálne , prechodné a oceánske
6. vzduch. hmoty sa sezónne striedajú – v lete – prevláda polárna vzduch. Hmota a v zime – prevláda arktická vzduch. hmota ; leto je krátke – asi 3 mesiace
7. je to studené pásmo ; prevláda arktická vzduch. hmota ; celý rok je tu chladno , sucho ,zrážky len vnútorné

Cyklóna a anticyklóna

- sú to vzduchové víry s rozsahom 1000 – 2000 km ; najčastejšie vznikajú v miernych šírkach na miestach , kde sa stretávajú 2 vzduch. hmoty ; pohybujú sa od Z na V v dôsledku prúdenia Z vetrov
cyklóna - výbežok nízkeho tlaku vzduchu do vysokého tlaku vzduchu ( v lete ochladzuje , v zime
otepľuje )
anticyklóna – výbežok vysokého tlaku vzduchu do nízkeho tlaku vzduchu ( v lete je jasné počasie
a horúco , v zime je jasné počasie a mrzne )
- existujú aj tropické cyklóny – sú rozsahom menšie ale majú ničivé účinky ( tajfúny - f okolo 200 – 300 km , hurikány , uragány ) , JV Ázia , Karibská oblasť , pobrežné oblasti.