Georeliéf alebo reliéf Zeme je súbor tvarov zemského povrchu. Súčasne je plošným rozhraním medzi pevnou litosférou, alebo pedosférou na jednej strane a plynnou atmosférou alebo kvapalnou hydrosférou na strane druhej. Je to azda najdôležitejšie rozhranie krajinnej sféry. Geomorfologické procesy sú procesy, ktoré utvárajú georeliéf. Výsledkom rôznych geomorfologických procesov sú povrchové tvary – formy georeliéfu (Svahy, doliny, pohoria, atď.). Vznik, vývoj i charakter týchto foriem a geomorfologické procesy študuje osobitná veda -geomorfológia.

Základné vlastnosti georeliéfu
Okrem základnej charakteristiky - nadmorskej výšky –má georeliéf ďalšie dôležité vlastnosti Sklon georeliéfu určuje množstvo gravitačnej energie, ktorú môže geomorfologický proces na danom mieste využiť. Sklon sa meria v smere spádnice (krivka kolmá na vrstevnice), teda v smere, kde je sklon najväčší. Orientácia georeliéfu voči svetovým stranám vyjadruje, na ktorú svetovú stranu je uklonený povrch v danom bode. Dôležité je to z hľadiska príjmu slnečného žiarenia, množstva zrážok, či pôsobenia vetra. Na procesy v krajine majú veľký vplyv geometrické formy reliéfu. Formy vypuklé v smere spádnice zrýchľujú tok hmoty a vyduté formy ho spomaľujú. V smere vrstevnice vypuklé formy rozptyľujú tok a vyduté formy v tomto smere ho sústreďujú. Čiara, od ktorej sa tok na obe strany rozptyľuje a spája najvyššie strany chrbtov, sa nazýva chrbátnica. Údolnica je naopak čiara, na ktorej sa sústreďuje tento tok(často na nej vznikajú vodné toky)a spája najnižšie časti údolí. Spôsob využitia zemského povrchu je ovplyvnený jeho rozčlenením na vhĺbené a vyvýšené formy. Výškový rozdiel medzi najvyšším a najnižším bodom istého územia určuje hodnotu výškovej (vertikálnej) členitosti georeliéfu. Georeliéf je zložitá plocha. Menšie formy sú súčasťou väčších(súčasťou kontinentu je pohorie, súčasťou pohoria je dolina, súčasťou doliny j e niva, súčasťou nivy je koryto toku). Utvára sa tak hierarchia foriem georeliéfu.

Činitele a podmienky vzniku foriem georeliéfu
V každom geomorfologickom procese sa spotrebúva energia. Prvotná energia pochádzajúca zo Slnka a vnútra Zeme sa rôznym spôsobom mení (na energiu riek, vetra, vĺn, magmy, na polohovú energiu hornín, na energiu ľudskej techniky a pod.). Tieto bezprostredné zdroje energie geomorfologických procesov sa nazývajú geomorfologické činitele. Činitele vznikajúce v hlbokých častiach litosféry vytvárajú vnútorné(endogénne) procesy a formy, činitele vznikajúce pri zemskom povrchu vytvárajú vonkajšie(exogénne) procesy a formy. Geomorfologické činitele vznikajú a pôsobia v rôznom krajinnom prostredí, ktoré ovplyvňuje priebeh geomorfologických procesov, a tým aj výzor vznikajúcich foriem georeliéfu. Vlastnosti krajiny, ktoré takto vplývajú na geomorfologické činitele, procesy a formy sú geomorfologické podmienky. Celková odolnosť hornín voči geomorfologickým procesom na danom mieste takto určuje geomorfologickú hodnotu hornín.

Geomorfologické procesy a formy georeliéfu
Vnútorné geomorfologické procesy(zemetrasenia, vulkanizmus, zlomové a príkrovové procesy) utvárajú základné hrubé črty georeliéfu. Ich vplyvom sa utvárajú morfoštruktúry- obrovské kontinenty, oceánske panvy, pásmové a epiplatmorfové pohoria, oceánske chrbty, oceánske priekopy, chrbty a doliny na vrásach, sopky, lávové prúdy, a ďalšie formy, Vonkajšie geomorflogické procesy rozrušujú povrch utvorený vnútornými procesmi, pričom sa tvoria menšie formy georeliéfu- morfoskulptúry. Väčšina vonkajších procesov pozostáva z troch častí: 1. oddeľovanie častíc hornín a pôdy (najčastejšie je to erózia- vodná, veterná, ľadovcová) 2. prenos oddeleného materiálu 3.usadenie materiálu. Najmä na rýchlosť oddeľovania častíc má veľký vplyv zvetrávanie hornín. Odnos materiálu súborom procesov sa nazýva denudácia. Dlhodobé pôsobenie denudácie zarovnáva morfoštruktúry a utvára ploché zarovnané povrchy.

Vodou podmienené procesy a formy
Voda je najvýznamnejší vonkajší geomorfologický činiteľ. V hĺbkach morí a oceánov pôsobia kalové(turbiditné)prúdy (tvorí ich vodná suspenzia drobných minerálnych častíc), ktoré formujú podmorské kaňony. Človek intenzívne využíva morské pobrežie a tak majú pre neho veľký význam pobrežné geomorfologické procesy a formy. Činnosťou príbrežných prúdov, vĺn a príboja vzniká mnoho pobrežných odnosových i akumulačných foriem georeliéfu . Na svahoch nedostatočne chránených vegetáciou vzniká počas prívalových zrážok vodná erózia pôdy. Nesústredená, voľne odtekajúca voda utvára plošnú eróziu. Sústredením vody do drobných kanálikov (stružiek) vzniká stružková erózia, ktorá sa prehlbovaním stružiek mení na výmoľovú eróziu. Plošná a stružková erózia odnáša predovšetkým jemné častice pôdy a humus, čím sa znižuje úrodnosť pôdy. Výmoľová erózia utvára niekoľko metro hlboké ryhy- výmoľe- ničiace polia a nespevnené cesty. Výdatné dažde, či náhle topenie snehu môžu presýtiť vodou sypké sedimenty na svahoch, alebo na dne horských dolín. Dochádza k ich nebezpečne rýchlemu tečeniu vo forme bahenného, alebo kamenitého bahenno-blokového prúdu.

Mimo púští a zaľadnených oblastí má v krajine mimoriadny význam činnosť vodných tokov- riečne (fluiálne) procesy. Veľkosť a rýchlosť toku určujú jeho pohybovú energiu, ktorú tok využíva na riečnu eróziu a prenášanie materiálu. Rieky prenášajú väčší štrkový materiál(splaveniny) vlečením po dne, jemný materiál (plaveniny) sa vo vode vznáša. Ak stačí energia toku práve na prenos materiálu v ňom, je tok v rovnovážnom stave. Ak je energia väčšia, dochádza k erózii, ktorou sa zmenšuje sklon koryta a rýchlosť toku. Tok sa približuje k rovnovážnemu stavu. Takto vzniká množstvo riečnych (fluviálnych) foriem goreliéfu. Najvýznamnejšie sú korytá riek, nivy, terasy, kužele, delty. Tieto formy sú súčasťou riečnych dolín, ktoré sa tvoria spolupôsobením rieky a ďalších geomorfologikých procesov. Zvláštne tvary vznikajú rozpúšťaním hornín vodou- krasovým procesom. Najmä na dobre rozpustných popukaných vápencoch vznikajú krasové formy: krasové jamy (závrty) – niekoľko metrov hlboké a široké lievikovité zníženiny, škrapy – drobné žliabky a výčnelky na povrchu horniny, tiesňavy a kaňony - hlboké doliny so strmými svahmi. Najznámejšie podpovrchové krasové formy sú jaskyne často s pestrou kvapľovou výzdobou tvorenou vápencom.