Večný sneh na rovníku - to boli prvé správy od nemeckého misionára Jonesa Rembrana, prvého belocha, ktorý v roku 1848 uvidel Kilimandžáro. Na severovýchode Tanzánie, na hranici s keňou sa nad východoafrickou vysočinou vypína "Biely vrch" ,ktorý človeka stále rovnako fascinuje a vzburuje jeho úžas. V rozpätí rokov 1870 až 1890 sa 49 európanov pokúsilo zdolať vrchol Kilimandžára, najvyššieho vrchu afrického svetadielu. Príčinou neúspechov neboli však len nepriaznivé klimatické podmienky stelesnené v paradoxe extrémov: tropické horúčavy na úpätí vrchu a treskujúca zima vo vysokých plochách. Až roku 1889 sa podarilo nemeckému bádateľovi Hansovi Meyerovi a rakúskemu horolezcovi Ľudvigovi Purtschellerovi spoločne po prvý raz vystúpili na vrchol Kibo (5895 m), najvyšší bod Kilimandžára. Dnes je situácia celkom iná - turisti môžu pomocou horského vodcu zvládnuť výstup za 5 dní. S osady Marangu, ležiacej vo výške 1500m na juhovýchodnom úpätí vrchu, ostáva na vlastný vrchol ešte asi 4400 m.
Rozkladá sa na ploche s dĺžkou asi 80 km a širkou 60 km, približne dva krát takej veľkej ako Luxemburgsko. Má tri vrcholi nasledujúce za sebou od západu na východ: Shira, Kibo a Mawenzi. Vrch, ktorý sa zdvíha z 900 až 1000m nad hladinou mora ležiacej vysočiny Tanzánie - je vulkanický masív. Vznikol v treťohorách, zhruba pred 25 miliónmy rokov. Najstarš´z troch vulkanických kuželov Shira, pôvodne vysoký asi 5000 m sa po výbuchu zrútil;, na vrchole vznikol kráter s priemerom 3 km. Kráter Kiba, široký 2 km a hlboký 200 m obklopuje okrajový val vysoký asi 300 m. Ladovcové úplazy z tohto vrcholu sa tiahnu nadol do úrovne 4300 m. Kilimandžáro je vrch jedinečný svojou rozmanitou flórou a faunvou. Od úpätia až po vrchol sa striedajú rozdielne vegetačné pásma. Na úpätí sú trávnaté stepi, po nich až do výšky 1000 m sa rozprestiera pásmo úrodnej ornej pôdy, kde sa pestuje kukurica, pšenica, zelenina, bavlna, cukrová trstina a kakaovník. Suché oblasti sa zavlažujú vodou privádzanou drevennými rúramy v vyšších plôch. Za pásmom ornej pôdy nasleduje panenský les bohatý vodnýmu zrážkami. Túto oblasť horského tropického lesa vyhlásili roku 1973 za národný park. Asi vo výške 3000 m sa začína pás horských lúk a trávnatých stepí, ktorý postupne prechádza do skalnatých suťovísk. Vo výške 5000 m sa začína pásmo večného ľadu, pre ktorý sa kilimandžáro na rovníku považuje za div prírody. Je však otázne či si Kilimandžáro navždy zachová svoju snehovú pokrývku.