Kilimandžaro

Večný sneh na rovníku - to boli prvé správy od nemeckého misionára Jonesa Rembrana, prvého belocha, ktorý v roku 1848 uvidel Kilimandžáro. Na severovýchode Tanzánie, na hranici s keňou sa nad východoafrickou vysočinou vypína "Biely vrch" ,ktorý človeka stále rovnako fascinuje a vzburuje jeho úžas. V rozpätí rokov 1870 až 1890 sa 49 európanov pokúsilo zdolať vrchol Kilimandžára, najvyššieho vrchu afrického svetadielu. Príčinou neúspechov neboli však len nepriaznivé klimatické podmienky stelesnené v paradoxe extrémov: tropické horúčavy na úpätí vrchu a treskujúca zima vo vysokých plochách. Až roku 1889 sa podarilo nemeckému bádateľovi Hansovi Meyerovi a rakúskemu horolezcovi Ľudvigovi Purtschellerovi spoločne po prvý raz vystúpili na vrchol Kibo (5895 m), najvyšší bod Kilimandžára. Dnes je situácia celkom iná - turisti môžu pomocou horského vodcu zvládnuť výstup za 5 dní. S osady Marangu, ležiacej vo výške 1500m na juhovýchodnom úpätí vrchu, ostáva na vlastný vrchol ešte asi 4400 m.
Rozkladá sa na ploche s dĺžkou asi 80 km a širkou 60 km, približne dva krát takej veľkej ako Luxemburgsko. Má tri vrcholi nasledujúce za sebou od západu na východ: Shira, Kibo a Mawenzi. Vrch, ktorý sa zdvíha z 900 až 1000m nad hladinou mora ležiacej vysočiny Tanzánie - je vulkanický masív. Vznikol v treťohorách, zhruba pred 25 miliónmy rokov. Najstarš´z troch vulkanických kuželov Shira, pôvodne vysoký asi 5000 m sa po výbuchu zrútil;, na vrchole vznikol kráter s priemerom 3 km. Kráter Kiba, široký 2 km a hlboký 200 m obklopuje okrajový val vysoký asi 300 m. Ladovcové úplazy z tohto vrcholu sa tiahnu nadol do úrovne 4300 m. Kilimandžáro je vrch jedinečný svojou rozmanitou flórou a faunvou. Od úpätia až po vrchol sa striedajú rozdielne vegetačné pásma. Na úpätí sú trávnaté stepi, po nich až do výšky 1000 m sa rozprestiera pásmo úrodnej ornej pôdy, kde sa pestuje kukurica, pšenica, zelenina, bavlna, cukrová trstina a kakaovník. Suché oblasti sa zavlažujú vodou privádzanou drevennými rúramy v vyšších plôch. Za pásmom ornej pôdy nasleduje panenský les bohatý vodnýmu zrážkami. Túto oblasť horského tropického lesa vyhlásili roku 1973 za národný park. Asi vo výške 3000 m sa začína pás horských lúk a trávnatých stepí, ktorý postupne prechádza do skalnatých suťovísk. Vo výške 5000 m sa začína pásmo večného ľadu, pre ktorý sa kilimandžáro na rovníku považuje za div prírody. Je však otázne či si Kilimandžáro navždy zachová svoju snehovú pokrývku.

Vedci pozorujú, že od prvého výstupu na vrcholový ľadovec Kiba sa sústavne roztápa. V súčasnosti sa však roztápanie ľadovca pripisuje samej sopečnej aktivite samého vrcholu; horúce žriedla s teplotou 200 až 280°C, zvané fumaroly, vyvierajú z vnútra zeme trhlinamy a unikajúcimi paramy oteplujú okolie. .