Geografia ako veda oproti minulosti a dnešku prešla určitými zmenami. Jednak sa zúžil OBJEKT GEOGRAFIE, čo znamená že objektom už nieje celá zem, ako to bolo v minulosti ale už len jej povrch. Geografia taktiež už nie je len VEDA OPISNÁ, ale vysvetľuje aj GEOGRAFICKÉ JAVY. Už nie je len VŠEOBECNO-VZDELÁVACOU VEDOU, ale má už praktické zameranie, rieši konkrétne problémy ľudskej spoločnosti. Hlavnou úlohou geografie je teda čoraz dôslednejšie SKÚMANIE UŽ SKÚMANÝCH OBLASTÍ a POMOC SPOLOČNOSTI K ICH RACIONÁLNEMU VYUŽITIU. Objektom geografie je KRAJINNÁ SFÉRA ZEME, čo je zložitý, časovo priestorový, látkovo energetický a informačný systém, ktorý vznikol na Zemi vzájomným prelínaním, podmieňovaním a ovplyvňovaním čiastkových sfér.

GEOSFÉRY sú koncentricky usporiadané vrstvy tvoriace ZEM:

• LITOSFÉRA
• PEDOSFÉRA
• HYDROSFÉRA
• BIOSFÉRA
• ATMOSFÉRA

Jednotlivé sféry sú vo vzájomnom vzťahu ,tvoria FYZICKO-GEOGRAFICKÚ SFÉRU. Touto sférou sa zaoberá FYZICKÁ GEOGRAFIA. V tejto sfére vznikla aj HUMÁNNO-GEOGRAFICKÁ SFÉRA - predstavuje ju človek a jeho aktivity, skúma ju HUMÁNNA GEOGRAFIA. FYZICKO-GEOG. SFÉRA a HUMÁNNO-GEOG. SFÉRA tvoria KRAJINNÚ SFÉRU ZEME (ďalej v texte len KSZ)

Krajina ako taká je ľubovoľný komplexný výrez, resp. segment z krajinnej sféry Zeme, obsahujúci všetky časti geosfér. Hranica KSZ sa nazýva aj Mohorovičičova, resp. vrstva DISKONTINUITY,j e v hĺbke cca 35km pod Zemou - ucelený názov - MOHODISKONTINUITA.

Geografia má 3 základné funkcie:
Prvou je POZNÁVACIA - štúdiom vzniku geosystémov a ekológie, druhou je VZDELÁVACIA a treťou je APLIKAČNÁ - rieši enviromentálne kauzy

Tvar ZEME:
GEOID - možno si ho predstaviť ako pokojnú hladinu svetového oceánu
ROTAČNÝ ELIPSOID - zjednodušené geometrické teleso, používa sa pri matemat. výpočtoch
Coriolisová sila je odstredivá sila, ktorá vzniká pri rotácii Zeme, čo je jej pohyb po vlastnej osi. Spôsobuje, že Zem sa v oblasti pólov splošťuje a na rovníku vydúva. Podľa snímok družíc má tvar hrušky.
Zem vykonáva 2 pohyby súčasne, a to: Rotuje okolo vlastnej osi a pohybuje sa okolo SLNKA. Zem obieha po eliptickej dráhe zvanej ORBITA - jej dĺžka je 940 000 000 km.
Rýchlosť obehu sa mení v závislosti od polohy Zeme k Slnku.
Rozlišujeme:
Perihélium - je najbližší bod dráhy, rýchlosť Zeme dosahuje 30,3 km/s, v príslní je Zem vzdialená od Slnka 147 000 000 km.
Afélium - je najvzdialenejší bod Zeme od Slnka, rýchlosť Zeme dosahuje 29,9 km/s,v odslní je Zem vzdialená od Slnka 152 000 000 km.
Čas obehu Zeme okolo Slnka, čiže tropický rok, trvá cca 365 dní, 5hod, 48min, 47,5s.
Skutočný pohyb Zeme okolo slnka vníma človek ako zdanlivý pohyb Slnka po oblohe. Táto zdanlivá dráha tvaru kružnice sa nazýva EKLIPTIKA. Zemská os stále smeruje k POLÁRKE. Práve sklon zemskej osi spôsobuje striedanie ročných období.

LETNÝ SLNOVRAT:
21. júna - sev. pologuľa a sev. pól sú najviac priklonené k Slnku.
- slnečné lúče dopadajú kolmo na obratník Raka pod uhlom 23,5 stupňa
- na Slovensko dopadajú slnečné lúče na rovnobežku 49 stupňov sev. geograf. šírky pod uhlom 64,5 stupňa
- Deň je najdlhší, trvá až 16 hod.
- V tento deň nezapadá taktiež Slnko na sev. polárnej kružnici - tá má 66,5 stupňa

ZIMNÝ SLNOVRAT:
21. decembra - juž. pologuľa a juž. pól sú najviac priklonené k Slnku
- slnečné lúče dopadajú kolmo na obratník Kozorožca
- na Slovensko dopadajú slnečné lúče pod uhlom 17,5 stupňa
- Deň je najkratší, trvá len 8 hod.
- Práve v tento deň Slnko nezapadne na južnej polárnej kružnici
- A na sev. póle majú polárnu noc

JARNÁ ROVNODENNOSŤ:
21. marca - Slnko dopadá kolmo na rovník
- Deň je rovnako dlhý ako noc
- Na sev. póle sa začína polárny deň, na južnom polárna noc. Polárny deň na sev. póle trvá 186 dní.