referaty.sk – Všetko čo študent potrebuje
Dobroslav
Streda, 15. januára 2025
Hlavné pojmy v geografii - 2. roč. gymnázií - 1. časť
Dátum pridania: 24.07.2008 Oznámkuj: 12345
Autor referátu: Crossfader
 
Jazyk: Slovenčina Počet slov: 1 788
Referát vhodný pre: Gymnázium Počet A4: 5.2
Priemerná známka: 3.00 Rýchle čítanie: 8m 40s
Pomalé čítanie: 13m 0s
 

JESENNÁ ROVNODENNOSŤ:
23. septembra - Deň je rovnako dlhý ako noc
- Slnečné lúče dopadajú kolmo na rovník
- Na Slovensko dopadajú slnečné lúče pod uhlom 41 stupňov
- Na južnom póle začína polárny deň a na sev. noc. Polárny deň na južnom póle trvá 179 dní.

Pohyb Zeme prebieha zo západu na východ. Otočnie Zeme o 360 stupňov trvá 23hod, 56min, 4s.Tento čas nazývame HVIEZDNY DEŇ.
V praxi sa však riadime SLNEČNÝM DŇOM, je to doba, počas ktorej sa Slnko dostane 2x po sebe do najvyššej polohy na oblohe. Rozdiel činí približne 3min a 54 sekúnd.
Čas na Zemi sa riadi podľa slnečného dňa. V 19. st bol prijatý PÁSMOVÝ ČAS, podľa neho bola Zem rozdelená na 24 časových pásiem.
Každé pásmo ma šírku 15 stupňov. V každom pásme platí jednotný čas, ktorý sa zjednotil s miestnym časom stredného poludníka. Svetový čas je stredným časom nultého poludníka, ktorý prechádza cez Greenwich vo hvezdárni v Londýne (Veľká Británia).
Na Slovensku je platný STREDOEURÓPSKY ČAS, ktorý je zhodný s 15 stupňov vých. geograf. šírky a je predsunutý od svetového o hodinu. Využíva sa aj SEZÓNNY ČAS, je totožný s východoeurópskym.
Dátumová hranica predstavuje poludník 180 stupňov, keď prechádza zo západu na východ, odrátava sa jeden deň.

SLAPOVÉ JAVY:
Doba obehu Mesiaca okolo Zeme trvá cca 27 dní, 7hod, 43min, 11,5s.
Pri pohybe Mesiaca sa striedajú 4 fázy: 1. štvrť, spln, posledná štvrť, nov.
Práve príťažlivá sila Mesiaca sa na Zemi prejavuje v podobe pravidelných deformácií Zem. povrchu - tzv. SLAPOVÝMI JAVMI. Najvýraznejšie sú na hladine oceánu v podobe prílivu a odlivu. Ak je Slnko a Mesiac v jednej rovine, príťažlivá sila sa znásobuje a vzniká SKOČNÝ PRÍLIV - opakuje sa každých 15 dní a ak sa mesiac nachádza v prvej a poslednej štvrti, Slnko ruší príťažlivú silu Mesiaca a nastáva HLUCHÝ PRÍLIV.
Geografickými dôsledkami slapových javov sú: Vysoký príliv umožňuje dostať sa lodiam do vnútrozem. prístavov ako napr. belgické Antverpy, alebo Anglický Londýn. Ďalším dôsledkom sú príbojové elektrárne.

MAPY
Veda zaoberajúca sa zobrazovaním objektov a javov reálneho sveta pomocou matemat. a graf. metód sa nazýva KARTOGRAFIA.
MAPA je základné kartografické dielo, ktoré poskytuje názorný, prehľadný a skreslený obraz povrchu Zeme. Jednotlivé javy a objekty sú na mape znázornené mapovými značkami a SYMBOLMI.
Zem. povrch je zložitý a preto je nutné zjednodušiť ho pre proces výroby máp. Zjednodušenie dosiahneme jeho pravouhlým premietnutím na zjednoduš. matemat. povrch - tzv. TOPOGRAFICKÚ PREMIETŇU - tá môže byť:
ROVINNÁ - na zobrazovanie malých území
ELIPSOIDNÁ A GUĽOVITÁ - na zobrazenie rozľahlejších území

Každá mapa má uvedený pomer zmenšenia voči skutočnej dĺžke zobrazovaného územia - čiže mierku.
Je vyjadrená primitívnym vzťahom 1:n, pričom n je mierkové číslo a vyjadruje veľkosť zmenšenia.
Mapy podľa veľkosti delíme na:
MAPY VEĽKÝCH MIEROK - od 1:10 000 do 1:200 000 - topograf. mapy zobr. menšie plochy
MAPY STREDNÝCH MIEROK - od 1:200 000 do 1:1000 000
MAPY VEĽKÝCH MIEROK - nad 1:1000 000 - geograf. mapy zobr. pologule a svetadiely
Plán - má menšiu mierku než 1:10 000, územie zobrazované plánom nepresahuje 200 km2

Kedže guľu nemožno rozvinúť do roviny bez deformácie, vzniká určité skreslenie pri tvorení máp, ak zobrazujeme zjednodušený povrch Zeme.
Mapové projekcie umožnujú zobraziť tvary Zeme s minimálnym skreslením pri zachovaní pomerov dĺžok, uhlov a plôch.
Rovankouhlé, resp. konformné zobrazenia - používajú sa spravidla na zobrazenie malého územia, resp. štátu, pri zachovaní vzdialeností, uhlov, ale skreslenia plochy. Využívajú sa pri NAVIGÁCII.
Rovnakoplošné, resp. ekvivalentné zobrazenia - na zobrazenie rozlôh štátov pri zachovaní plošných pomerov
Rovnakodĺžkové, resp. ekvidištantné zobrazenia - zachovávajú sa dĺžkové pomery
Vyrovnávacie, resp. kompenzačné zobrazenia - využíva predchádzajúce 3 zobrazenia

Všetky kartograf. zobrazenia sú konštruované matematicko - geograficky.
Zobrazenia podľa PROJEKČNEJ PLOCHY delíme na:
PRIAME - zobrazenie do roviny, tzv. AZIMUTÁLNE
NEPRIAME - zobrazenie do roviny, tzv. KÓNICKÉ, kde projekčnou plochou je kužeľ tzv. CYLINDRICKÉ - valcové

 
späť späť   1  |   2  |  3    ďalej ďalej
 
Copyright © 1999-2019 News and Media Holding, a.s.
Všetky práva vyhradené. Publikovanie alebo šírenie obsahu je zakázané bez predchádzajúceho súhlasu.