Geografia ako veda oproti minulosti a dnešku prešla určitými zmenami. Jednak sa zúžil OBJEKT GEOGRAFIE, čo znamená že objektom už nieje celá zem, ako to bolo v minulosti ale už len jej povrch. Geografia taktiež už nie je len VEDA OPISNÁ, ale vysvetľuje aj GEOGRAFICKÉ JAVY. Už nie je len VŠEOBECNO-VZDELÁVACOU VEDOU, ale má už praktické zameranie, rieši konkrétne problémy ľudskej spoločnosti. Hlavnou úlohou geografie je teda čoraz dôslednejšie SKÚMANIE UŽ SKÚMANÝCH OBLASTÍ a POMOC SPOLOČNOSTI K ICH RACIONÁLNEMU VYUŽITIU. Objektom geografie je KRAJINNÁ SFÉRA ZEME, čo je zložitý, časovo priestorový, látkovo energetický a informačný systém, ktorý vznikol na Zemi vzájomným prelínaním, podmieňovaním a ovplyvňovaním čiastkových sfér.
GEOSFÉRY sú koncentricky usporiadané vrstvy tvoriace ZEM:
- LITOSFÉRA
- PEDOSFÉRA
- HYDROSFÉRA
- BIOSFÉRA
- ATMOSFÉRA
Jednotlivé sféry sú vo vzájomnom vzťahu ,tvoria FYZICKO-GEOGRAFICKÚ SFÉRU. Touto sférou sa zaoberá FYZICKÁ GEOGRAFIA. V tejto sfére vznikla aj HUMÁNNO-GEOGRAFICKÁ SFÉRA - predstavuje ju človek a jeho aktivity, skúma ju HUMÁNNA GEOGRAFIA. FYZICKO-GEOG. SFÉRA a HUMÁNNO-GEOG. SFÉRA tvoria KRAJINNÚ SFÉRU ZEME (ďalej v texte len KSZ)
Krajina ako taká je ľubovoľný komplexný výrez, resp. segment z krajinnej sféry Zeme, obsahujúci všetky časti geosfér. Hranica KSZ sa nazýva aj Mohorovičičova, resp. vrstva DISKONTINUITY,j e v hĺbke cca 35km pod Zemou - ucelený názov - MOHODISKONTINUITA.
Geografia má 3 základné funkcie:
Prvou je POZNÁVACIA - štúdiom vzniku geosystémov a ekológie, druhou je VZDELÁVACIA a treťou je APLIKAČNÁ - rieši enviromentálne kauzy
Tvar ZEME:
GEOID - možno si ho predstaviť ako pokojnú hladinu svetového oceánu
ROTAČNÝ ELIPSOID - zjednodušené geometrické teleso, používa sa pri matemat. výpočtoch
Coriolisová sila je odstredivá sila, ktorá vzniká pri rotácii Zeme, čo je jej pohyb po vlastnej osi. Spôsobuje, že Zem sa v oblasti pólov splošťuje a na rovníku vydúva. Podľa snímok družíc má tvar hrušky.
Zem vykonáva 2 pohyby súčasne, a to: Rotuje okolo vlastnej osi a pohybuje sa okolo SLNKA. Zem obieha po eliptickej dráhe zvanej ORBITA - jej dĺžka je 940 000 000 km.
Rýchlosť obehu sa mení v závislosti od polohy Zeme k Slnku.
Rozlišujeme:
Perihélium - je najbližší bod dráhy, rýchlosť Zeme dosahuje 30,3 km/s, v príslní je Zem vzdialená od Slnka 147 000 000 km.
Afélium - je najvzdialenejší bod Zeme od Slnka, rýchlosť Zeme dosahuje 29,9 km/s,v odslní je Zem vzdialená od Slnka 152 000 000 km.
Čas obehu Zeme okolo Slnka, čiže tropický rok, trvá cca 365 dní, 5hod, 48min, 47,5s.
Skutočný pohyb Zeme okolo slnka vníma človek ako zdanlivý pohyb Slnka po oblohe. Táto zdanlivá dráha tvaru kružnice sa nazýva EKLIPTIKA. Zemská os stále smeruje k POLÁRKE. Práve sklon zemskej osi spôsobuje striedanie ročných období.
LETNÝ SLNOVRAT:
21. júna - sev. pologuľa a sev. pól sú najviac priklonené k Slnku.
- slnečné lúče dopadajú kolmo na obratník Raka pod uhlom 23,5 stupňa
- na Slovensko dopadajú slnečné lúče na rovnobežku 49 stupňov sev. geograf. šírky pod uhlom 64,5 stupňa
- Deň je najdlhší, trvá až 16 hod.
- V tento deň nezapadá taktiež Slnko na sev. polárnej kružnici - tá má 66,5 stupňa
ZIMNÝ SLNOVRAT:
21. decembra - juž. pologuľa a juž. pól sú najviac priklonené k Slnku
- slnečné lúče dopadajú kolmo na obratník Kozorožca
- na Slovensko dopadajú slnečné lúče pod uhlom 17,5 stupňa
- Deň je najkratší, trvá len 8 hod.
- Práve v tento deň Slnko nezapadne na južnej polárnej kružnici
- A na sev. póle majú polárnu noc
JARNÁ ROVNODENNOSŤ:
21. marca - Slnko dopadá kolmo na rovník
- Deň je rovnako dlhý ako noc
- Na sev. póle sa začína polárny deň, na južnom polárna noc. Polárny deň na sev. póle trvá 186 dní.
JESENNÁ ROVNODENNOSŤ:
23. septembra - Deň je rovnako dlhý ako noc
- Slnečné lúče dopadajú kolmo na rovník
- Na Slovensko dopadajú slnečné lúče pod uhlom 41 stupňov
- Na južnom póle začína polárny deň a na sev. noc. Polárny deň na južnom póle trvá 179 dní.
Pohyb Zeme prebieha zo západu na východ. Otočnie Zeme o 360 stupňov trvá 23hod, 56min, 4s.Tento čas nazývame HVIEZDNY DEŇ.
V praxi sa však riadime SLNEČNÝM DŇOM, je to doba, počas ktorej sa Slnko dostane 2x po sebe do najvyššej polohy na oblohe. Rozdiel činí približne 3min a 54 sekúnd.
Čas na Zemi sa riadi podľa slnečného dňa. V 19. st bol prijatý PÁSMOVÝ ČAS, podľa neho bola Zem rozdelená na 24 časových pásiem.
Každé pásmo ma šírku 15 stupňov. V každom pásme platí jednotný čas, ktorý sa zjednotil s miestnym časom stredného poludníka. Svetový čas je stredným časom nultého poludníka, ktorý prechádza cez Greenwich vo hvezdárni v Londýne (Veľká Británia).
Na Slovensku je platný STREDOEURÓPSKY ČAS, ktorý je zhodný s 15 stupňov vých. geograf. šírky a je predsunutý od svetového o hodinu. Využíva sa aj SEZÓNNY ČAS, je totožný s východoeurópskym.
Dátumová hranica predstavuje poludník 180 stupňov, keď prechádza zo západu na východ, odrátava sa jeden deň.
SLAPOVÉ JAVY:
Doba obehu Mesiaca okolo Zeme trvá cca 27 dní, 7hod, 43min, 11,5s.
Pri pohybe Mesiaca sa striedajú 4 fázy: 1. štvrť, spln, posledná štvrť, nov.
Práve príťažlivá sila Mesiaca sa na Zemi prejavuje v podobe pravidelných deformácií Zem. povrchu - tzv. SLAPOVÝMI JAVMI. Najvýraznejšie sú na hladine oceánu v podobe prílivu a odlivu. Ak je Slnko a Mesiac v jednej rovine, príťažlivá sila sa znásobuje a vzniká SKOČNÝ PRÍLIV - opakuje sa každých 15 dní a ak sa mesiac nachádza v prvej a poslednej štvrti, Slnko ruší príťažlivú silu Mesiaca a nastáva HLUCHÝ PRÍLIV.
Geografickými dôsledkami slapových javov sú: Vysoký príliv umožňuje dostať sa lodiam do vnútrozem. prístavov ako napr. belgické Antverpy, alebo Anglický Londýn. Ďalším dôsledkom sú príbojové elektrárne.
MAPY
Veda zaoberajúca sa zobrazovaním objektov a javov reálneho sveta pomocou matemat. a graf. metód sa nazýva KARTOGRAFIA.
MAPA je základné kartografické dielo, ktoré poskytuje názorný, prehľadný a skreslený obraz povrchu Zeme. Jednotlivé javy a objekty sú na mape znázornené mapovými značkami a SYMBOLMI.
Zem. povrch je zložitý a preto je nutné zjednodušiť ho pre proces výroby máp. Zjednodušenie dosiahneme jeho pravouhlým premietnutím na zjednoduš. matemat. povrch - tzv. TOPOGRAFICKÚ PREMIETŇU - tá môže byť:
ROVINNÁ - na zobrazovanie malých území
ELIPSOIDNÁ A GUĽOVITÁ - na zobrazenie rozľahlejších území
Každá mapa má uvedený pomer zmenšenia voči skutočnej dĺžke zobrazovaného územia - čiže mierku.
Je vyjadrená primitívnym vzťahom 1:n, pričom n je mierkové číslo a vyjadruje veľkosť zmenšenia.
Mapy podľa veľkosti delíme na:
MAPY VEĽKÝCH MIEROK - od 1:10 000 do 1:200 000 - topograf. mapy zobr. menšie plochy
MAPY STREDNÝCH MIEROK - od 1:200 000 do 1:1000 000
MAPY VEĽKÝCH MIEROK - nad 1:1000 000 - geograf. mapy zobr. pologule a svetadiely
Plán - má menšiu mierku než 1:10 000, územie zobrazované plánom nepresahuje 200 km2
Kedže guľu nemožno rozvinúť do roviny bez deformácie, vzniká určité skreslenie pri tvorení máp, ak zobrazujeme zjednodušený povrch Zeme.
Mapové projekcie umožnujú zobraziť tvary Zeme s minimálnym skreslením pri zachovaní pomerov dĺžok, uhlov a plôch.
Rovankouhlé, resp. konformné zobrazenia - používajú sa spravidla na zobrazenie malého územia, resp. štátu, pri zachovaní vzdialeností, uhlov, ale skreslenia plochy. Využívajú sa pri NAVIGÁCII.
Rovnakoplošné, resp. ekvivalentné zobrazenia - na zobrazenie rozlôh štátov pri zachovaní plošných pomerov
Rovnakodĺžkové, resp. ekvidištantné zobrazenia - zachovávajú sa dĺžkové pomery
Vyrovnávacie, resp. kompenzačné zobrazenia - využíva predchádzajúce 3 zobrazenia
Všetky kartograf. zobrazenia sú konštruované matematicko - geograficky.
Zobrazenia podľa PROJEKČNEJ PLOCHY delíme na:
PRIAME - zobrazenie do roviny, tzv. AZIMUTÁLNE
NEPRIAME - zobrazenie do roviny, tzv. KÓNICKÉ, kde projekčnou plochou je kužeľ tzv. CYLINDRICKÉ - valcové
Obsah MAPY tvoria všetky predmety zobrazené na mape mapovými značkami a symbolmi.
OBSAH MAPY sa delí na:
- TOPOGRAFICKÝ - možno z neho zistiť tvar povrchu Zeme, krajiny a útvarov v nej ležiacich.
Zložky topograf. obsahu:
VÝŠKOPIS - zobrazuje vertikálnu členitosť, znázorňuje sa pomocou nadmorskej výšky, meria sa od hladiny mora, body nad hladinou mora sú vypuklé, napr. kopec, body pod hladinou sú vhĺbené, napr. oceánske priekopy.
POLOHOPIS - zobrazuje horizontálnu členitosť, je súbor bodov, značiek, ktoré zobrazujú sídla, komunikácie, flóru, faunu, pôdu, na odlíšenie sa používa farba alebo značka.
Polohopis a výškopis zobrazujú zákl.skutočnosti zobrazovaného povrchu.Tvoria obsah všeobecno-geograf.máp. - TÉMATICKÝ
IZOHYPSY - sú čiary spájajúce body s kladnou nadm. výškou, vrstevnice
IZOBATY - sú čiary spájajúce body so zápornou nadm. výškou, hĺbnice
Výškopisný reliéf dopĺňajú KÓTY, výškové body a tieňovaný reliéf
Všeobecno-geograf. mapy sa delia na:
- MAPY FYZICKÉ
- MAPY POLITICKO-ADMINISTRATÍVNE
Témat. obsah - tvoria body, čiary, areály, dohovorené značky znázorňujúce tématicky vyčlenenú oblasť informácií o objektoch a javoch na zemskom povrchu. Mapy s týmto obsahom sa delia na:
- ŠPECIÁLNE - rôzne vojenské mapy
- TÉMATICKÉ - fyzicko-geograf.mapy,napr.: klimatické, geologické, mapy pôd, mapy flóry a fauny
- socio-ekonom. mapy: mapy obyvateľstva, mapy sídel, mapy cestovného ruchu, mapy dopravy
- mapy život. prostredia: národ. parky, chránené oblasti, chránené areály
LEGENDA - popis, na jeho základe sa hľadajú na mape objekty a javy. Čím je mierka väčšia, tým má mapa obsah bohatší. Zjednodušenie obsahu mapy sa nazýva GENERALIZÁCIA.
Príklad na výpočet mierky mapy:
Na mape s mierkou 1:50 000 je priama vzdialenosť dvoch miest 7cm. Aká je skutočná vzdialenosť?
1cm na mape........50 000 cm
7cm.........................x cm
-----------------------------------
7 : 1 = x : 50 000
x = 350 000 cm = 35 km
Vzdialenosť dvoch miest je 35 km.
