Slovensko od A do Z

Základné údaje:
Oficiálny názov: Slovenská republika
Dátum vzniku republiky: 1.1.1993

Štátne zriadenie: republika
Politický systém: parlamentná demokracia
Ústavný systém: ústavná a zákonodarná moc (NR SR), výkonná moc (prezident SR a vláda SR), súdna moc (ústavný súd a súdy)
Územnosprávne členenie:
8 VÚC(vyšší územný celok)
8 krajov:

Bratislavský
Trnavský
Nitriansky
Trenčiansky
Žilinský
Banskobystrický
Prešovský
Košický

79 okresov
138 miest
2883 obcí

Krajské mestá: Bratislava, Trnava, Nitra, Trenčín, Žilina, Banská Bystrica, Prešov, Košice

Štátny jazyk: slovenský

Hlavné mesto: Bratislava (428 672 obyvateľov)

Susedia: Česká republika, Poľská republika, Ukrajina, Maďarská republika, Rakúsko

Rozloha: 49 035 km2

Počet obyvateľov: 5 379 455 (z toho 51,4 % žien)Hustota obyvateľstva: 109/km2

Národnostné zloženie obyvateľstva: národnosť slovenská (85,8 %), maďarská (9,7 %), rómska (1,7 %), česká (0,8 %), rusínska, ukrajinská, ruská, nemecká, poľská a iné (2 %)
Obyvateľstvo podľa náboženského vyznania: veriaci (84,1 %) z toho:
rímskokatolícke (68,9 %), evanjelické a.v. (6,9 %), gréckokatolícke (4,1 %), reformovano kresťanské (2 %), nezistené (2,2 %), bez vyznania (13,7 %)

Hlavné politické strany zastúpené v NR SR: Slovenská demokratická a kresťanská únia (SDKÚ), Kresťansko Demokratické Hnutie (KDH), Smer, Strana maďarskej koalície (SMK/MK), Aliancia nového občana (ANO), Hnutie za demokratické Slovensko (HZDS), Komunistická strana Slovenska (KSS)
Prezident republiky: Doc. JUDr.Ivan Gašparovič, CSc., Dr.h.c.

Predseda vlády:
Ing. Mikuláš Dzurinda

Mena:
slovenská koruna, 1 Sk=100 halierov
Členstvo v medzinárodných organizáciách:
EU, NATO, OSN, UNESCO, OECD, OBSE, CERN

Štátne sviatky

1. január (sobota) Deň vzniku Slovenskej republiky
5. júl (utorok) Sviatok svätého Cyrila a Metoda
29. august (pondelok) Výročie SNP
1. september (štvrtok) Deň ústavy Slovenskej republiky
17. november (štvrtok) Deň boja za slobodu a demokraciu

Štátne sviatky sú dni pracovného pokoja.
Ďalšími dňami pracovného pokoja, okrem nedieľ, sú uvedené sviatky:
Dni pracovného pokoja
6. január (štvrtok) Zjavenie Pána (Traja králi)
25. marec (piatok) Veľký piatok
27. marec (nedeľa) Veľkonočná nedeľa
28. marec (pondelok) Veľkonočný pondelok
1. máj (nedeľa) Sviatok práce
8. máj (nedeľa) Deň víťazstva nad fašizmom
15. september (štvrtok) Sedembolestná Panna Mária
1. november (utorok) Sviatok všetkých svätých
24. december (sobota) Štedrý deň
25. december (nedeľa) Prvý sviatok vianočný
26. december (pondelok) Druhý sviatok vianočný

Pamätné dni
25. marec (piatok) Deň zápasu za ľudské práva
13. apríl (streda) Deň nespravodlivo stíhaných
4. máj (streda) Výročie úmrtia M. R. Štefánika
7. jún (utorok) Výročie Memoranda národa slovenského
5. júl (utorok) Deň zahraničných Slovákov
17. júl (nedeľa) Výročie deklarácie o zvrchovanosti SR
4. august (štvrtok) Deň Matice Slovenskej
9. september (piatok) Deň obetí holokaustu a rasového násilia
19. september (pondelok) Deň vzniku Slovenskej národnej rady
6. október (štvrtok) Deň obetí Dukly
27. október (štvrtok) Deň černovskej tragédie
28. október (piatok) Deň vzniku samostatného Česko-slovenského štátu
29. október (sobota) Deň narodenia Ľ. Štúra
30. október (nedeľa) Výročie Deklarácie slovenského národa
31. október (pondelok) Deň reformácie
30. december (piatok) Deň vyhlásenia Slovenska za samostatnú cirkevnú provinciu

Pamätné dni sú dňami pracovnými
Symbolom Slovenska sa stal prvý raz v revolučných rokoch 1848 - 1849.
Trojvŕšie symbolizuje tri karpatské pohoria Tatry, Fatru a Mátru (v súčastnosti leží v Maďarsku).
Dvojkrížom sa Slovensko hlási ku kresťanstvu a zároveň k tradícii sv. Cyrila a Metoda, ktorí sem v období Veľkej Moravy (9. storočie) priniesli kresťanstvo.
Vyobrazenie štátneho znaku Slovenskej republiky
Zbierka zákonov č. 63/1993
63

ZÁKON NÁRODNEJ RADY SLOVENSKEJ REPUBLIKY
z 18. februára 1993 o štátnych symboloch Slovenskej republiky a ich používaní
ŠTATNY ZNAK
Štátny znak Slovenskej republiky (Ďalej len “štátny znak”) tvorí na červenom ranogotickom štíte dvojitý strieborný kríž, vztýčený na strednom vyvýšenom vŕšku modrého trojvŕšia. Driek a ramená kríža sú na koncoch rozšírené a vhĺbené, vrchy sú oblé.

Štátny znak sa vyobrazuje farebne. Výnimočne, ak to nie je z objektívnych dôvodov možné alebo vhodné, možno od farebného vyobrazenia upustiť.

Striebornú farbu dvojitého kríža v štátnom znaku možno pri jeho farebnom vyobrazení nahradiť i bielou farbou.

Za štátny znak sa považuje aj jeho jednofarebné grafické zobrazenie alebo stvárnenie z kovu, kameňa, z keramického či z iného materiálu, ak svojím vyobrazením zodpovedá vyobrazeniu štátneho znaku.

Štátna vlajka

Oficiálne bola zavedená 1. januára 1993, ale pochádza z roku 1848.
Biely, modrý a červený vodorovný pruh nachádzame aj na ruskej alebo slovinskej zástave. Sú známe ako panslovanské farby.
Štátna vlajka sa vztyčuje na vlajkovom stožiari.
Šťátna zástava je odvodená od štátnej vlajky. Je vždy pevne spojená so žrďou alebo priečnym rahnom.
Vyobrazenie štátnej vlajky Slovenskej republiky
Zbierka zákonov č. 63/1993
63
ZÁKON
NÁRODNEJ RADY SLOVENSKEJ REPUBLIKY
z 18. februára 1993
o štátnych symboloch Slovenskej republiky a ich používaní

Štátna vlajka Slovenskej republiky (Ďalej len “štátna vlajka”) sa skladá z troch pozdĺžnych pruhov - bieleho, modrého a červeného, rovnakej šírky, usporiadaných pod sebou. Na prednej polovici listu štátnej vlajky je umiestnený štátny znak. Štátny znak na štátnej vlajke je rovnako vzdialený od horného, predného a spodného okraja štátnej vlajky a jeho výška sa rovná polovici výšky štátnej vlajky. Na styku štítu s inou ako bielou farbou je biely lem, široký jednu stotinu dĺžky štátnej vlajky. V štátnom znaku na štátnej vlajke sa nepoužíva žiadna obrysová linka. Pomer strán štátnej vlajky je 2:3.

Štátna pečať

Štátna pečať sa používa na originál listiny ústavy a ústavných zákonov Slovenskej republiky, medzinárodných zmlúv, poverovacích listín diplomatických zástupcov a v ďalších prípradoch, v ktorých je jej použitie obvyklé.
Priemer pečate je 45 mm.
Pečatidlo uschováva prezident SR.
Vyobrazenie štátnej pečate Slovenskej republiky
Zbierka zákonov č. 63/1993
63
ZÁKON
NÁRODNEJ RADY SLOVENSKEJ REPUBLIKY
z 18. februára 1993
o štátnych symboloch Slovenskej republiky a ich používaní
§ 12

Štátna pečať Slovenskej republiky (Ďalej len “štátna pečať”) je okrúhla. V jej strede je vyobrazený štátny znak, pričom farby znaku sú vyznačené heraldickým šrafovaním. Okolo štátneho znaku je do kruhu umiestnený nápis (kruhopis) Slovenská republika. V dolnej časti kruhopisu štátnej pečate je lipový lístok.

Slovenská hymna

Štátnu hymnu tvoria prvé dve slohy piesne Janka Matúšku "Nad Tatrou sa blýska" z roku 1844.
Text napísal pri protestnom odchode štúrovcov z Bratislavy:

Nad Tatrou sa blýska,
hromy divo bi - jú,

nad Tatrou sa blýska,
hromy divo bi - jú,

Zastav - me ich, bratia,
veď sa o - ny stratia,

Slováci o - ži - jú.
Slováci o - ži - jú.

Nad Tatrou sa blýska, hromy divo bijú,
Zastavme ich, bratia,
veď sa ony stratia,
Slováci ožijú.

To Slovensko naše posiaľ tvrdo spalo,
ale blesky hromu
vzbudzujú ho k tomu,
aby sa prebralo.